Labouristi stupňujú triedny boj

07.12.2019 14:00

Do britských parlamentných volieb ostáva niekoľko dní. Labouristi idú do súboja s mimoriadne ambicióznym programom, ktorý chcú vzhľadom na rýchlo postupujúcu klimatickú krízu implementovať v expresnom čase: do piatich rokov.

Umiernená tretia cesta, ktorú razil Tony Blair, je pod vedením Jeremyho Corbyna minulosťou. Jeho strana chce zaviesť univerzálny základný príjem, zamestnaneckú samosprávu, opäť zoštátniť železnice i energetiku a ekonomiku masívne transformovať v súlade s náročnými ekologickými požiadavkami záchrany planéty.

Zavádzanie s antisemitizmom

Odvážna programová iniciatíva si nachádza pozitívny ohlas u voličov, ale menej sa jej teší vládnuca trieda. Britské médiá v rukách boháčov rozbehli proti Corbynovi rozsiahlu a klamlivú štvavú kampaň.

Muníciou ich útoku je údajný antisemitizmus v radoch labouristov. Kým v septembri na túto tému vyšlo v tlači okolo 330 článkov, v novembri ich už bolo vyše 1 170. Na panickej antikampani napájanej strachom nadnárodnej oligarchie, že by labouristi mohli svoj program uviesť do praxe, nič nemení ani to, že Corbyn proti rasizmu a xenofóbii bojoval celý život a viackrát sa obetiam antisemitizmu v strane ospravedlnil.

Médiá píšu o protižidovskom útlaku v Labour party a vytvárajú takmer pogromistický obraz, no svoje domnienky si, ktovie prečo, neoverujú priamo u židovských poslancov, kandidátov či členov strany, ktorých sú tisícky. Poburujúce antisemitské vyjadrenia z radov vládnych konzervatívcov pritom v predmetných médiách ostávajú bez ohlasu. Pranierovaním vykonštruovaného antisemitizmu tieňového premiéra Corbyna sa nešetrí, ale akosi primálo pozornosti sa venuje preukázateľnému sexizmu a rasizmu vládneho lídra Borisa Johnsona.

Sociálny prepad najchudobnejších

Ekologická agenda je v programoch britských strán prítomná väčšmi než kedykoľvek predtým. Korporátne médiá sa však naďalej zameriavajú na podružné témy, čo dokonale vyhovuje ich majiteľom. Komentátor denníka Guardian George Monbiot veľmi správne poznamenal, že ekologicky najnebezpečnejším priemyslom súčasnosti nie sú petrochemické konglomeráty, ale médiá vo vlastníctve miliardárov. Na ich stránkach možno často čítať o zdesení z toho, že labouristi obnovujú triedny boj. Žiadne obnovenie, len jeho eskalácia.

Za desať rokov sa príjmy spodných desiatich percent znížili takmer o pätinu. To v čase, keď šéfovia najväčších firiem obchodovaných na burze zarábajú priemerne 242-krát viac, než je minimálna mzda zamestnanca.

Iba za posledných desať rokov zažila desať percent najchudobnejších Britov o 450 percent výraznejší pokles príjmov ako najbohatšia desatina populácie. Alebo inak: za desať rokov sa príjmy spodných desiatich percent znížili takmer o pätinu. To v čase, keď šéfovia najväčších firiem obchodovaných na burze zarábajú priemerne 242-krát viac, než je minimálna mzda zamestnanca. Ako upozorňuje Frances Ryan, o triednom boji pravicové médiá nepísali ani vtedy, keď mali najbiednejší Briti odkázaní na sociálny systém vyžiť zo šiestich libier na deň.

Labouristi koncom novembra zverejnili takmer päťstostranový dokument, ktorý dokazuje tajné rokovania vládnych konzervatívcov s americkou protistranou. Hovorilo sa na nich aj o Národnej zdravotníckej službe, ktorá Britom garantuje dostupnú zdravotnú starostlivosť.

Súčasťou obchodnej dohody, o ktorej britská a americká strana rokovali od júla 2017 až do súčasnosti, je liberalizácia viacerých segmentov trhu, čo by viedlo k zníženiu bezpečnosti potravín, oslabeniu pracovnoprávnej ochrany zamestnancov a k navýšeniu nákladov na zdravotníctvo. Nie však pre kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aby extrémne zisky farmaceutických korporácií z USA ešte viac porástli. Konzervatívna strana sa dušuje, že jej nejde o nič iné, ako o blaho národa, v tajnosti pritom nemá problém zapredať zdravie desiatok miliónov Britov zahraničnému veľkokapitálu.

Kapitalizmus nie je tabu

Michael Jacobs, poradca bývalého britského premiéra a lídra labouristov Gordona Browna, povedal: „Už nemôže byť tabu hovoriť o kapitalizme, obrovských príjmových a majetkových nerovnostiach, neudržateľnosti ekonomického systému, moci korporácií a mediálnych impérií ovplyvňovať verejnú debatu a tvoriť politiku a o tom, ako to všetko zásadne zmeniť.“

Uvedomuje si to čoraz viac ľudí, ktorí zisťujú, že aktivizmus sám osebe nestačí. Demonštranti zo španielskeho hnutia Idignados spolupracujú so stranou Podemos a grécki protestujúci sa zapojili do aktivít strany Syriza. Američania z Occupy Wall Street stoja za kandidátmi na prezidenta USA Elizabeth Warrenovou či Berniem Sandersom a nemalú časť podporovateľov a spolupracovníkov labouristov tvoria iniciátori a účastníci rôznych sociálnych hnutí.

Pokrokové sily po celom svete precitajú z opatrnej, príliš pomalej a často neefektívnej reformnej cesty: klimatická urgencia si žiada okamžitú a radikálnu akciu.

Úspech britských labouristov vo voľbách 12. decembra by mohol byť prelomový – mohol by dokonca definovať novú éru politiky podobne, ako sa to podarilo Franklinovi D. Rooseveltovi a Clementovi R. Attleemu pred a po druhej svetovej. V nadchádzajúcich dvadsiatich rokoch sa zase bude hrať o veľa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia #Labour Party #Konzervatívna strana #Jeremy Corbyn
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku