Bolívia pritom nie je jediným prípadom. Armáda zohrávala rozhodujúcu úlohu aj v procese, ktorý viedol k zatknutiu bývalého brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silva. V oboch prípadoch sa armáda postavila proti populárnym ľavicovo orientovaným politikom, ktorí reprezentovali marginalizované sociálne skupiny: pracujúcich a chudobných v prípadoch Lulu a domorodých obyvateľov a pestovateľov koky v prípade Eva Moralesa.
Indián na čele štátu
Tradičnou úlohou armády takmer vo všetkých latinskoamerických krajinách je obrana záujmov biznisu a výsad oligarchie. V 60. a 70. rokoch minulého storočia boli vo viacerých krajinách nastolené vojenské režimy, ktoré nemilosrdne potláčali ľavicové sily a dopúšťali sa systematického porušovania ľudských práv. V dôsledku ekonomických zlyhaní a zoči-voči rozmáhajúcim sa sociálnym protestom museli tieto režimy v 80. rokoch ustúpiť demokratizácii. V mnohých prípadoch boli spoločnosti spočiatku hlboko traumatizované represiami, najmä v Argentíne, v Čile a v Uruguaji. Demokratizačný proces bol zvyčajne silne ovládaný zhora. Na pokraji demokratizačného procesu zostávali široké sociálne skupiny.
V prvých rokoch nového milénia nastali v mnohých krajinách zmeny. Eva Moralesa zvolili za prvého bolívijského prezidenta s indiánskym pôvodom po sériách sociálnych protestov v decembri 2005. Následne bola schválená nová ústava, ktorá uznala realitu plurality národností v Bolívii. Na zdesenie dovtedy vládnucej bielej elity bola symbolicky uznaná domorodá indiánska časť bolívijskej spoločnosti. Vláda Hnutia za socializmus (Movimiento al Socialismo, MAS) získala kontrolu nad vysokým podielom príjmov zo surovín a rozšírila infraštruktúru a sociálne opatrenia. Materiálne podmienky chudobných ľudí sa zlepšili. Niektoré domorodé časti spoločnosti sa tešili zo silného posunu v spoločenskom rebríčku smerom nahor.
Puč voči Evovi Moralesovi bol zosnovaný armádou. Bolívia pritom nie je jediným prípadom. Armáda zohrávala rozhodujúcu úlohu aj v procese, ktorý viedol k zatknutiu bývalého brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silva.
MAS sa však príliš upla na svojho vodcu. Morales sa pokúsil obísť ústavné obmedzenie týkajúce sa počtu funkčných období vo funkcii prezidenta. Až verdikt ústavného súdu mu nakoniec umožnil kandidovať ešte raz v prezidentských voľbách v októbri 2019. Podľa oficiálnych výsledkov získal 47,08 percenta hlasov, na druhom mieste skončil Carlos Mesa s 36,51 percenta hlasov. S týmto výsledkom Morales veľmi tesne splnil požiadavky na výhru už v prvom kole. V parlamentných voľbách strana MAS získala väčšinu v oboch komorách parlamentu, hoci v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami si pohoršila.
Pravicová opozícia
Opozícia protestovala proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb. Tzv. rýchle sčítanie hlasov, ktoré malo poskytnúť verejnosti rýchle informácie a ktorého výkonom bola poverená súkromná spoločnosť spolupracujúca s oficiálnymi inštitúciami, bolo prerušené približne na 24 hodín bez oficiálneho vysvetlenia. Toto prerušenie vyvolalo pochybnosti. Nešlo však o oficiálne, právne záväzné sčítanie. Zoči-voči námietkam Morales oslovil Organizáciu amerických štátov (OAŠ), hoci tá v minulosti konala zaujato, v prospech pravicových síl. OAŠ vydala kritické stanovisko, no bez predloženia vecných dôkazov. V správe washingtonského Centra pre ekonomický a politický výskum (CEPR) sa uvádza, že ani OAŠ, ani žiadna iná strana nepredložili dôkazy o systematickom porušovaní pravidiel.
Opozícia voči Moralesovi pozostáva z dvoch prúdov: zo štandardného neoliberálneho prúdu, vedeného prezidentským kandidátom Carlosom Mesom a extrémne pravicového a otvorene rasistického prúdu, vedeného Luisom Fernandom Camachom, ktorý má osobitne silnú podporu medzi veľkými agrárnymi skupinami v bolívijských nížinatých oblastiach. Práve tento druhý prúd začal viesť čoraz násilnejšie protesty. V nížinatých oblastiach v okolí Santa Cruzu si polícia prestala plniť svoje povinnosti a v podstate sa postavila na stranu pravice. Veliteľ vojenských jednotiek Williams Kaliman následne požiadal Moralesa o rezignáciu.
Následkom vzbury zo strany armády a polície Morales a jeho viceprezident Álvaro García Linera odstúpili. V tomto politickom vákuu sa druhá podpredsedníčka senátu Jeanine Áñezová, ktorá je členkou veľmi malej ultrakonzervatívnej parlamentnej strany, vyhlásila za dočasnú prezidentku. V parlamente však nezískala potrebné kvórum. V súčasnosti vládne čiastočne na základe dekrétu. Armáda získala imunitu pred stíhaním za jej represívne činy. Parlament nakoniec aj so súhlasom MAS schválil zákon o nových voľbách s vylúčením Moralesa. Za súčasných okolností však nie je možné zabezpečiť regulárnu a spravodlivú volebnú kampaň.
Uväznenie Lulu
V Brazílii bola ľavicovo orientovaná prezidentka Dilma Rousseffová odvolaná z funkcie v r. 2016 na základe impeachmentu, v ktorom zohrali kľúčovú úlohu kongres, súdna moc a médiá. Pred riadnymi voľbami v r. 2018 bol najpopulárnejším kandidátom bývalý prezident Lula da Silva. Začalo sa preto jeho stíhanie s cieľom dostať ho za mreže pred voľbami a vydláždiť tak cestu politickej pravici. Do tohto procesu politicky zasiahla armáda. V apríli 2018 hlavný veliteľ Villas Bôas varoval pred Lulovým prepustením z väznice, čo odôvodnil potrebou politickej stability. Lulu odsúdili v zmanipulovanom súdnom procese, ako vyplynulo z uniknutých dokumentov. Uväznenie Lulu pripravilo pôdu pre extréme pravicového kandidáta Jaira Bolsonara k prezidentskej funkcii. Bolsonaro si ako viceprezidenta vybral ďalšieho vysokopostaveného armádneho funkcionára, generála Hamiltona Mourãoa. Po prevzatí funkcie vymenoval spomedzi armádnych kruhov viac ministrov „ako kedy slúžilo za diktátorského režimu“, ako uvádza historik Perry Anderson. Armáda sa dostala opäť do popredia politickej scény.
V Latinskej Amerike začali vojenské sily opäť zohrávať kľúčovú úlohu vo zvrátení demokracie.