Ako labouristi prehrali všetko, čo sa dalo

14.12.2019 08:00

Možno súhlasiť s názorom, že mimoriadne voľby v Spojenom kráľovstve sú najdôležitejšími voľbami pre súčasnú generáciu. Predurčia jej budúcnosť na desaťročia dopredu a ich dosah na Európsku úniu bude zrejme väčší, ako si pripúšťame.

Po brexite bude EÚ hospodársky, vojensko-politicky a geopoliticky slabšia, a celý európsky projekt bude krehkejší. V týchto voľbách Labour Party prehrala všetko, čo prehrať mohla: ambície vládnuť a urobiť štát sociálnejším a demokratickejším.

Možno prehrala Spojené kráľovstvo ako také, ak bude nasledovať referendum o zotrvaní Škótska v ňom a Škóti budú voliť Nie. Možno prehrala pokoj v Severnom Írsku a istotne členstvo v EÚ, ktoré si viac ako 80 percent voličov Labouristickej strany – napriek lavírovaniu jej lídra – želalo.

Ak nedostanem všetko, nechcem nič?

Štvrtkové voľby sa pokladajú za voľby o brexite, no neboli iba o tom. O Jeremym Corbynovi je známe, že nikdy nebol nadšený členstvom v únii. Jeho dvojtvárnosť, ktorá miatla voliča labouristov, prispela k brexitovému výsledku. Vo svojom volebnom programe strana napokon sľubovala vyrokovať novú rozvodovú zmluvu s EÚ a v priebehu šiestich mesiacov usporiadať referendum o zmluve s možnosťou opätovne rozhodnúť o zotrvaní v únii. Bez jednoznačného Nie brexitu.

Corbynov postoj k EÚ, ktorým ako politik kardinálne zlyhal, sa dá čiastočne vysvetliť tým, aká dnes únia je. Nástup neoliberálnej politiky v 90. rokoch v prevažnom počte členských štátov EÚ postupne tejto politike prispôsoboval i projekt spoločnej Európy. Tí, čo označujú projekt dnešnej EÚ za neoliberálny, nie sú ďaleko od pravdy.

O Jeremym Corbynovi je známe, že nikdy nebol nadšený členstvom v EÚ. Jeho dvojtvárnosť, ktorá miatla voliča labouristov, však prispela k brexitovému výsledku.

Ľavé krídlo Labour Party na čele s Corbynom by svoj sociálno-ekonomický projekt v takejto únii nemohlo uskutočniť. Postavili preto všetko na jednu kartu. Napriek tomu, že mnohé z výdobytkov ochrany a práv zamestnancov ako 48-hodinový pracovný týždeň, ochrana agentúrnych zamestnancov či kolektívne vyjednávanie sa v Spojenom kráľovstve uzákonili iba vďaka európskej legislatíve. A napriek tomu, že náklady brexitu odhadované medzi 9,5 až 14 percentami HDP zaplatia z veľkej časti voliči Labouristisckej strany.

Odchod z únie bude Spojené kráľovstvo nútiť urýchlene uzavrieť obchodné dohody s EÚ a USA a evidentne pri rokovaniach budú Briti ťahať za kratší koniec. Očakáva sa, že budú musieť odskočiť od digitálnej dane, aby prezident Donald Trump zrušil 25-percentné clá uvalené na niektoré britské produkty za to, že Svetová obchodná organizácia pokutovala EÚ za štátnu pomoc pre Airbus.

Matthew Oxenford z Economist Intelligence Unit vystríha: „Ak Spojené kráľovstvo nepoloží na stôl normy na poľnohospodárske plodiny, Národnú zdravotnícku službu (NHS), verejné objednávanie farmaceutík, prístup pre americké technologické firmy – nebude o čom rokovať.“ Počas predposlednej návštevy Trump hovoril o privatizácii NHS, pri tej pred voľbami to popieral.

Je čas na skutočnú zmenu

… hlásil Manifest Labour Party. Zatiaľ čo u sociálne slabšej a revolučne naladenej časti mladej generácie volanie po zmene nachádzalo podporu, u lepšie situovanej strednej vrstvy a najmä u päťdesiatnikov a starších, ktorí chcú ochrániť svoje úspory a prípadne bohatstvo, je toto volanie postrachom.

„Labour sníva, ak si myslí, že Briti chcú socializmus,“ napísal v Guardiane v roku 2018 Phillip Inman. Aj keď názory na kapitalizmus sú skôr negatívne ako pozitívne, Briti ho pokladajú za skorumpovaný a „greedy“, teda chamtivý a sebecký, socializmus pozitívne hodnotí iba o niečo viac ako jedna tretina.

Corbyn a jeho krídlo v Labouristickej strane odignorovali, že britská spoločnosť sa z thatcherizmu nikdy nespamätala. Naopak, vlády po Margaret Thatcherovej – nevynímajúc kabinety labouristov Tonyho Blaira či Gordona Browna – k hodnotovej orientácii postthatcherovskej spoločnosti ešte prispievali.

Podľa prieskumu Values 2019 sa síce až 65 percent Britov nazdáva, že v Spojenom kráľovstve je veľa chudoby, ale iné prieskumy ukázali, že podpora sociálnemu štátu je nižšia a – naopak – individualizmu väčšia dnes ako pred nástupom Železnej lady k moci. Presne podľa jej výroku: „Nič také ako spoločnosť neexistuje.“

Trhy si Corbyna neželali

Volebné zámery Labour Party ako znárodnenie energetických firiem a prenosovej sústavy, vodného hospodárstva, pošty, železníc a podobne desiatky rokov po ich privatizácii prinajmenšom budia obavy tých, ktorí iné ako súkromné „verejné služby“ nepoznali.

Návrhy, ako napríklad zvýšiť rozpočet NHS o 4,3 percenta a minimálnu mzdu z 8,21 na 10 libier, poskytnúť autobusovú dopravu pre mladších ako 25 rokov zdarma atď. viedlo Britov, naučených počítať, k pochybnostiam, ako by to labouristi chceli financovať.

Z vyšších daní, z deficitu? Konzervatívci, im naklonené médiá a biznis pochybnosti tohto druhu úspešne živili. Trhy si Corbyna nemohli želať. Keď ostatné prieskumy dávali dostatočne vyššie preferencie Konzervatívnej strane, libra voči euru dosiahla 31-mesačné maximum. Jeremy Corbyn vojde do histórie ako postneoliberálny vizionár, ale súčasne ako zlý politik. Chcel všetko, a prehral pre Britániu, čo sa len dalo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Spojené kráľovstvo #neoliberalizmus #Margaret Thatcherová #Labour Party #Jeremy Corbyn #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku