Limity britskej demokracie

17.12.2019 11:00

Hovorí sa, že jestvujú malé lži, veľké klamstvá a potom už len štatistika. Niečo podobné sa dá povedať aj o výsledku predčasných volieb v Spojenom kráľovstve.

Konzervatívci pod vedením Borisa Johnsona nezískali totiž väčšinu, dokonca aj po pripočítaní hlasov Brexit Party Nigela Faragea by mali iba menšinu. No vo Veľkej Británii existuje špeciálny volebný systém, a tak budú mať absolútnu väčšinu v parlamente.

Najviac hlasov získali proeurópske strany. Labour Party pod vedením Jeremy Corbyna, liberálni demokrati, Škótska národná strana a Zelení. Ak by platili pre voľby rovnaké pravidlá ako pre referendum o vystúpení z Európskej únie, tak Corbyn je už premiérom a brexit sa s najväčšou pravdepodobnosťou nekoná.

Alebo naopak, ak by sa hlasovanie v referende počítalo ako voľby, tak sa odchod z EÚ nezačne, David Cameron by bol premiérom najmenej do ďalších riadnych volieb, o Therese Mayovej by nik nevedel a Boris Johnson by ostal klaunom Konzervatívnej strany. Možné je dokonca i to, že by ho z nej vylúčili za násilné správanie voči ženám, ktoré si v nedávnej minulosti vyžiadalo zásah polície v byte jeho priateľky.

Boli tieto voľby teda demokratické? Bolo referendum o vystúpení z únie demokratické? A čo to vlastne znamená – v súčasnosti aplikovať princíp jeden človek, jeden hlas?

Temné zdroje zaplatili aj firmu Cambridge Analytica, aby ukradla citlivé dáta Britov pomocou Facebooku a na základe nich sa vytvorila sofistikovaná, podvodná kampaň za vystúpenie z EÚ.

Vieme, že pofidérny volebný systém v Spojených štátoch už opakovane spôsobil, že prezidentom sa stal kandidát, ktorý voľby vlastne nevyhral a, naopak, kandidát, ktorý získal väčšinu, neodišiel ako víťaz či víťazka v prípade Hillary Clintonovej, ale ako porazený. No považovať USA za vzor demokracie dokážu už naozaj asi iba zaslepenci.

Ako je to však s Britániou? Posledné dvoje voľby a vlastne aj referendum o vystúpení z EÚ skutočne trpeli demokratickými deficitmi. Tým najväčším však zďaleka nebol neférový volebný systém.

Netreba si totiž mýliť problémy demokracie, ktoré, samozrejme, existujú, s problémami kapitalizmu. Reálneho kapitalizmu, teda takého, ako tu máme, aby som parafrázoval definíciu reálneho socializmu Vasila Biľaka. Neoliberálneho, globálneho kapitalizmu. Lebo to je ten hlavný problém, to je ten dôvod, prečo ľudia húfne volili proti svojim vlastným záujmom. Namiesto riešenia reálnych otázok ako zdravotníctvo, školstvo či nedostatok lacnejších bytov sú rozhádaní o vzdušnozámočných témach, ktoré nemajú na ich životy žiaden vplyv.

Za všetky príčiny tohto stavu treba spomenúť antikampaň proti otvorene ľavicovému labouristovi Corbynovi. Bola plná fake news, dezinformácií, manipulácií, klamstiev a platených trollov. Jeho omyly sa nafukovali podľa hesla z komára somára a obrovské množstvo výrazných chýb s reálnymi dosahmi na bezpečnosť či hospodárstvo, ktoré spôsobil pravičiar Johnson, sa účelovo zmenšovalo. O jeho implicitnom rasizme a nenávistných výrokoch, ktorých sú desiatky a na počkanie ich kedykoľvek zopakuje, sa skoro vôbec nehovorilo.

Ničím nepodložený údajný „antisemitizmus“ Corbyna však tvoril veľkú tému. Túto antikampaň neviedli akési „alternatívne“ weby platené Vladimirom Putinom, ale korporátne, komerčné médiá. To bol koniec cesty a na začiatku boli milionári sponzorujúci Faragea z UKIP a neskôr Brexit Party. Podobne temné zdroje zaplatili firmu Cambridge Analytica, aby ukradla citlivé dáta Britov a Britiek pomocou Facebooku a na základe nich sa vytvorila sofistikovaná, podvodná kampaň za vystúpenie z EÚ.

Reálny kapitalizmus je hlavný problém. A to nielen v Británii, ktorá už asi dlho neostane „Veľkou“. Ani u nás sa nemôžeme donekonečna tváriť, že kardinálnou otázkou je korupcia alebo fašisti. Dokonca ani klimatická kríza. To všetko sú prejavy a dôsledky, ktoré sa nedajú odstrániť bez zmeny systému.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby v Británii #Labour Party #Jeremy Corbyn #facebook #Cambridge Analytica #Brexit #Boris Johnson
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku