V prípade úspechu môže tento tandem reformovaných konzervatívcov a progresívnych Zelených poslúžiť ako vzor pre iné krajiny, osobitne pre susedné Nemecko, kde sa tradičné politické subjekty chystajú na zmeny veľmi váhavo. Kurz s Koglerom vytvorili pozoruhodný model. Podľa navrhnutého vládneho programu sú napríklad oprávnení prijať odlišné rozhodnutia v rámci migračnej politiky.
Mocenské pomery v novej vláde sú jasné iba na prvý pohľad. Ľudovci si ako víťazi vlaňajších parlamentných volieb, samozrejme, zaistili väčšinu klasických rezortov, ako sú ministerstvá financií a vnútra.
Zeleným sa zase podľa vzoru doterajšej kancelárky Brigitte Bierleinovej podarilo presadiť pomerne vysoký podiel žien v kabinete tým, že vyše 60 percent ich nominantov sú práve ženy (tie tvoria aj väčšinu členov vlády za ÖVP). Okrem toho Zelení zodpovedajú takmer za všetky inovačné oblasti tým, že získali rezorty spravodlivosti, sociálnych vecí a infraštruktúry.
Nová rakúska vláda sa najmä vďaka Zeleným vydáva na cestu mnohých inovácií, napríklad v rámci politiky zameranej na ochranu pred nepriaznivými vplyvmi globálnych klimatických zmien.
Vyhovuje to najmä 33-ročnému Kurzovi. Na jednej strane sa ľudovci budú môcť profilovať v rezortoch, ktoré si obyčajne vyžadujú perspektívneho politika. Na druhej strane sa jeho vláda vďaka Zeleným vydáva na cestu mnohých inovácií, napríklad v rámci politiky zameranej na ochranu pred nepriaznivými vplyvmi globálnych klimatických zmien. Ak by opatrenia navrhované Zelenými stroskotali, nebol by to on, kto by stratil politickú prestíž.
Zelení nemajú po viacročnej neprítomnosti v Národnej rade čo stratiť. Zatiaľ výborne využili šancu dostať sa z mimoparlamentného priestoru priamo do vlády. Pod vedením Koglera, ktorý počas rokovaní s ľudovcami trval na dôkladnom a detailnom postupe, sa netreba báť, že by Zelených čakal podobný osud ako napríklad priebežne oslabených partnerov zdanlivo nepremožiteľnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Kurz na rozdiel od nej zažil na vlastnej koži stratu moci, keď ho odvolali po prepuknutí tzv. kauzy Ibiza, ktorú mali na svedomí jeho vtedajší koaliční partneri z pravicovopopulistickej strany FPÖ. Konzervatívec si v tej situácii nedokázal nájsť spojencov aj preto, lebo jeho protihráči mu vyčítali neznesiteľnú aroganciu k opozícii i k médiám. Teda dá sa predpokladať, že sa ako aktívny katolík naučil do istej miery byť aj pokorný.
Tyrkysovo-zelená vláda sa dohodla na 300-stranovom programe. Napriek tomu je veľa kritikov, ktorým chýbajú konkrétne návrhy na realizáciu jednotlivých projektov najmä v oblasti sociálnych vecí. Okrem toho nevedia interpretovať množstvo všeobecných pojmov a žiadajú vysvetlenie ako napríklad naďalej zabezpečiť nezávislosť verejnoprávneho rozhlasu, ktorý podľa vládnej koncepcie bude môcť „spolupracovať so súkromnými subjektmi“.
Podporovatelia mladej koalície však poukazujú na novosť tyrkysovo-zelenej konštelácie na úrovni celého štátu, ktorá si vraj vyžaduje postupné zbližovanie partnerov v politickej praxi.
Jedno z mála zatiaľ známych opatrení sa týka zníženia sadzieb dane z príjmu o päť percent, ktoré bude pravdepodobne platiť od budúceho roku. Kurz tým splní sľub zo svojho prvého funkčného obdobia kancelára, čo je dôležitý signál pre všetkých, ktorí ho považujú za spoľahlivého a čitateľného partnera.