Nazvem to bulvarizácia politickej diskusie. Tým rozumiem vystupovanie s cieľom vyvolávať efekty v podobe emocionálnych reakcií, napríklad senzácie alebo zhnusenia. Ide o súčasť celkovej vulgarizácie verejnej komunikácie a politiky, ktorej sme ako občania dlhodobo svedkami (a niektorí aj obeťami) takmer zo všetkých strán. Samozrejme, česť výnimkám.
Súvisí to s novou situáciou pre politickú komunikáciu, ktorú vytvorili tzv. nové médiá, facebook, twitter atď. Tie sa stali personalizovanými kanálmi pre to, aby politici vstupovali priamo „do srdca“ občana a hrali mu na city.Podstata však spočíva v inom.
Keď politici udávajú tón
Existujú tu totiž politici, ktorí udávajú tón životu celej spoločnosti, ovplyvňujú spoločenskú atmosféru a nálady obyvateľstva. Na ich hlavy padá prvoradá zodpovednosť za to, čo a ako sa u nás deje. A tiež o čom a ako sa diskutuje.
Preto rozhorčenie, ba pobúrenie nad politickými a rétorickými praktikami niektorých z nich, aké sa objavuje v médiách, nech prichádza odkiaľkoľvek, je úplne pochopiteľné a oprávnené. Zvlášť hlas kultúrnych a intelektuálnych elít by mal v tom znieť oveľa silnejšie. Inak zostane vari už iba občianska apatia až rezignácia.
Politické postoje treba presadzovať metódou inteligentného a kultivovaného presviedčania v demokratickej diskusii.
Politická diskusia je úplne iný žáner než akademická debata. Ide v nej o veľa, nielen o moc, ale aj o vplyv na život ľudí. A nejde v nej iba o formy, no oveľa viac o obsahy, cez ktoré presvitajú rozdielne vízie sveta a ideológie. Tie rozhodujú o politickom konaní ich nositeľov, čím dávajú tvár politickej realite.
Pluralita, a teda aj rozmanitosť či rozdielnosť politických názorov, zahŕňa princíp tolerancie a je pozitívnym dedičstvom liberálnej tradície, ktorú formuloval jeden z jej zakladateľov, anglický filozof John Locke. Jeho krajan a ďalší filozof John Stuart Mill sa preslávil obhajobou slobody slova a prejavu.
Títo klasickí liberáli boli hlboko presvedčení o svojich pravdách podobne ako neskorší americkí sociálni liberáli John Dewey a Richard Rorty, ktorí považovali za jedinú legitímnu a etickú metódu politickej diskusie inteligentné presviedčanie. Žiadne osočovanie, ironizovanie, dehonestovanie partnerov i oponentov a už vôbec nie súčasné smutno známe „hejtovanie“ (od anglického slova hate – nenávisť).
Polarizácia a radikalizácia postojov
Verejný politický diskurz sa u nás čoraz viac polarizuje a radikalizuje, čo dlhodobejšie súvisí s celkovou krízou politiky, nielen s predvolebným obdobím. Ak sa pozrieme na to, čo mnohí naši politici robia a čomu venujú absolútnu väčšinu času, je to práve „hejtovanie“ na adresu ich oponentov v nekonečných podobách.
Takto sa im podarilo nahovoriť občanom, že práve v tom spočíva a má spočívať jadro politickej činnosti, že politika je o tom, čím viac očierniť svojho súpera, nenechať na ňom suchej nitky, odhaliť všetky jeho slabiny, prešľapy a pochybenia – morálne či nebodaj kriminálne. Tým ukázať seba samých v najlepšom svetle a touto kvázimetódou vyhrať politický boj.
Túto „metódu“ si v rozličnej miere osvojili všetky politické subjekty, viaceré dokonca ako prioritnú. Inými slovami, politika na Slovensku sa už roky vykonáva ako bulvár (opäť česť výnimkám), t. j. ako osobné útoky, osočovanie a očierňovanie, ohováranie a znevažovanie, a to dokonca s ubezpečovaním, že sa tým bojuje za pravdu a spravodlivosť.
Ide o ľudské kvality
Za posledných tridsať rokov vyrástli mladé generácie, ktoré nemajú šancu si predstaviť, že politika môže byť o niečom inom. Napríklad o riešení problémov spoločnosti a štátu, o hľadaní lepších ciest rozvoja a nebodaj aj o spolupráci koalície s opozíciou či o ľudskej dôstojnosti.
Určite politika nie je idylka. Patria do nej spory a zápasy, dokonca veľmi ostré vrátane, žiaľ, nekalých a neférových praktík od tvrdej manipulácie cez korupciu až po politické vraždy. Vždy však bola, je a bude iba taká, akí sú ľudia, ktorí ju robia. Ide o ich ľudské kvality, vzdelanosť, morálnu integritu, kompetencie, teda o kvalitu politických osobností. Len také osobnosti môžu byť zárukou kvalitnej politiky v prospech občanov.
Politiku, pre ktorú je šírenie negatívnych emócií a nenávisti voči komukoľvek, príslušníkovi iného politického tábora, strany, národa, rasy či vyznania, hlavnou pracovnou metódou, hoci aj v mene tej či onej „politickej pravdy“, by mali občania odmietnuť. Nech už takú politiku používa ako akciu či reakciu ktokoľvek. Oboje je neperspektívne a zlé.
Politické postoje treba presadzovať metódou inteligentného a kultivovaného presviedčania v demokratickej diskusii.