Konštruktívna diskusia na úrovni politickej reprezentácie, zástupcov zamestnancov i zamestnávateľov má čo ponúknuť. Žiť v predstave, že rozhodujem a mám zodpovednosť, ešte nikoho nepredurčuje na ponuku najlepších riešení. Skôr naopak. Nekomplexné vnímanie problémov a príčin ich vzniku môže aj z toho najúprimnejšieho záujmu urobiť rozhodnutie, ktoré nedomyslenými krokmi celú komplikovanú záležitosť ešte zhorší. Tak sa namiesto riešenia vytvorí ešte väčší problém, chaos a neporiadok.
Nežime v iluzórnej predstave, že každý nový zákon či opatrenie je automaticky zárukou úspechu. A tiež by sme si nemali namýšľať, že lepšiu správu spoločnosti prinesie čo najviac zákonov. Tak to nefunguje. Poznáme mnohé príklady, ktoré to dokazujú.
Komunálni politici a aktivisti najlepšie cítia legislatívnu smršť, ktorá im v poslednom období pomerne výrazne skomplikovala realizáciu vlastných politík a výkon originálnych kompetencií. Už druhú zimu samosprávy cítia nevykonateľnosť tzv. chodníkovej novely, presun úloh na mestá a obce bez peňazí, ekonomickú nestabilitu atď.
Tento problém je historický a neustále sa opakujúci. Napríklad tzv. infozákon počas roku 2011 Národná rada novelizovala štyrikrát! Dokonca rezort spravodlivosti, ktorý v tom čase žil v predstave, že musíme dosiahnuť najvyššiu úroveň transparentnosti, sa neostýchal, aby verejné sociálne zariadenia publikovali rozsah služieb poskytovaných konkrétnemu klientovi. Napríklad počet plienok pre konkrétnu osobu. Ministerstvo prestalo vnímať postoje sociálnych partnerov, ktorí nespochybňovali transparentnosť, akurát zdôrazňovali rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve platí od roku 2003. Dosiaľ ho pozmenili 30-krát, z toho deväťkrát od roku 2016. Aj zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení prijal parlament v roku 2003. Doteraz prekonal 22 novelizácií, z toho deväť od roku 2016.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch poslanci odobrili v roku 2009, odvtedy ho pozmenili sedemkrát, následne zrušili a vlani v septembri ho nahradili novým. Ten prešiel dosiaľ dvoma novelizáciami.
Školský zákon máme od roku 2008, ale dodnes už s jeho 27 novelami, z ktorých trinásť poslanci schválili za posledné štyri roky! Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch odobrili v roku 2009, odvtedy ho pozmenili sedemkrát, následne zrušili a vlani v septembri nahradili novým. Ten prešiel dosiaľ, je január 2020, dvoma novelizáciami.
Stačilo pritom počúvať silné argumenty a ignorovať pocity. Prevládla však snaha schvaľovať zmenu na zmenu. Neraz i formou poslaneckých návrhov, ktoré ignorujú mnohé fázy rokovaní na úrovni sociálnych partnerov, kde by určite zaznamenali kľúčové fakty a dôvody.
Pred dvadsiatimi rokmi sa výrazná časť centrálnych kompetencií postupne presúvala na mestá, obce a vyššie územné celky. Išlo o posilnenie pomerne významných hospodárskych, ekonomických a ďalších funkcií samospráv. Aj preto treba na nižších úrovniach riadenia krajiny podporovať priestor na sociálny dialóg. Na argumenty, východiská a riešenia, ktoré nebudú len legálne a legitímne, prípadne prijímané s najlepšími úmyslami, lebo to nestačí.
Rozhodnutia na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovni musí sprevádzať poznanie všetkých dôsledkov a podkutá garancia udržateľnosti. Kým voľby sú o voličoch, samospráva o obyvateľoch a politika o vládnutí, sociálny dialóg musí zostať partnerom každého, kto sa vo voľbách hlási k moci aj zodpovednosti.