Severný Vietnam navzdory všetkému a všetkým zjednotil krajinu a začal dominovať regiónu Indočíny. Na akúkoľvek prehru boli americké elity chorobne citlivé, preto o to rozhodnejšie podporovali Saddámov diktátorský režim v Iraku v osemročnej vojne s Iránom (1980 – 1988). Sprevádzali ju zabíjajúce mraky arabských jedovatých plynov a samovražedné vlny sfanatizovaných perzských detí, ktoré vbiehali do mínových polí s plastikovými „kľúčmi od raja“ na krku.
K oslavovaným veteránom konfliktu približne s miliónom obetí patrí na iránskej strane generálmajor Kásem Solejmání, novopečený „revolučný mučeník“ pred niekoľkými dňami zabitý americkou raketou na bagdadskom letisku pri oficiálnej štátnej návšteve. Násilná smrť popredného protagonistu iránskeho štátneho terorizmu bola nepochybne dôsledkom štátneho terorizmu USA, pričom sú jej príčiny, následky a súvislosti veľmi pozoruhodné.
Rozhodne sa nedá seriózne konštatovať, že by sa svet stal po likvidácii hodnostára elitných Kuds bezpečnejší, ako sa pokúšajú tvrdiť istí „výtečníci“. Vychovaní pravdepodobne rovnako znejúcimi sloganmi propagandy, ktorá kryla protiprávny, ale najmä perfektne nedomyslený vpád Spojených štátov do Iraku. Bushovskú agresiu roku 2003, ktorá sa zdôvodňovala vznikom tzv. Islamského štátu či ráznym posilnením Iránu na medzinárodnom poli.
Ani najväčší nepriatelia sa bez seba občas nezaobídu a hrajú obojstranne výhodné hry. A keď už nie je k dispozícii vhodná Ríša zla, musí sa ihneď vytvoriť. Aby poslúžila pri „militarizácii“ štátnych rozpočtov alebo pri manipulácii so znepokojenými vlasteneckými davmi.
Z rozvráteného Iraku sa teraz na pokyn Washingtonu sťahujú zahraniční civilisti a to isté robia napríklad i slovenskí a nemeckí vojaci. Hoci má ísť iba o údajne dočasný pobyt na iných základniach. O „atmosfére väčšej bezpečnosti“ však asi najlepšie svedčí tragické zostrelenie ukrajinského dopravného lietadla nad Teheránom, ktorého sa dopustila zrejme mobilizačne vybičovaná protivzdušná obrana. Nápadne sa to podobá na „hrozný omyl“ pri zničení malajzijského civilného stroja nad bojujúcou východnou Ukrajinou pred piatimi rokmi či na likvidáciu Iran Air 655 americkým krížnikom Vincennes v roku 1988.
Nemusíme však hneď maľovať Veľkého satana na stenu. Ani jedna strana si našťastie nemôže dovoliť priamu vojenskú konfrontáciu, a tak je zrejmá dominancia určitých bezpečnostno-politických rituálov. Aby sa upokojila verejná mienka v Iráne po vražde zbožňovaného vojvodcu, podnikli dopredu oznámený raketový útok na americké základne v Iraku. Ani to však nie je nič nové pod blízkovýchodným slnkom. Príklad opäť poskytla Amerika. Veľa ľudí si asi vybaví jej vyslovene teatrálne údery na sýrske vojenské letiská, ktorým predchádzali konzultácie s Moskvou…
Akoby sme čítali slávny Hellerov román Hlava XXII. Ani najväčší nepriatelia sa bez seba občas nezaobídu a hrajú obojstranne výhodné hry. A keď už nie je k dispozícii vhodná Ríša zla, musí sa ihneď vytvoriť. Aby poslúžila pri „militarizácii“ štátnych rozpočtov alebo pri manipulácii so znepokojenými vlasteneckými davmi.
Trumpovský predvolebný marketing, v ktorom nie je mnoho priestoru pre ideológiu, tak Solejmáního likvidáciou fakticky zaručil víťazstvo jastrabov v blížiacich sa iránskych voľbách. Zatiaľ čo Donald Trump sám sebe poslúžil tak, že veľmi efektívne neutralizoval obvinenia predvolebných súperov z radov republikánov, ktorí ho kritizovali, že ustupuje tradičnému nepriateľovi.
Ako ľahko môže získať slovné spojenie hybridná vojna viacero významov! Lenže aké budú dlhodobé dôsledky takýchto účelových hier bezohľadných politikov? Stojí to iste za hlbšiu úvahu, no už teraz sa dá povedať, že niektoré volebné kampane nás môžu v budúcnosti vyjsť poriadne draho.