Dnes už vieme, že to bola len propaganda. O obyčajného človeka komunistickým funkcionárom vôbec nešlo. Lenže túžba po moci, taká zrejmá za socializmu, je zrazu taká istá i dnes.
Narodil som sa za socializmu a dobre si pamätám, ako fungoval. Frflali sme, že štát chce mať pod kontrolou a vlastniť všetko. Bolo proti zdravému rozumu, aby sme jeho chápadlá cítili nielen na úradoch, v bankách či na poli, ale aj u holiča či v autoopravovni.
Všade boli súdruhovia s legitimáciami o príslušnosti k štátostrane, ktorí si medzi sebou rozdeľovali výdobytky tej doby, hoci boli často veľmi skromné. Nivelizácia životnej úrovne väčšiny viedla k strate iniciatívy v myslení, lebo nové a smelé myšlienky sa nerodia z ustráchanej mysle, kde sú jasne vymedzené jej hranice.
Úspešní podnikatelia v priemysle sa presadzujú i v zdravotníctve a ich zámerom je toto odvetvie čo najviac ovládnuť aj so všetkými jeho komponentmi, teda s nemocnicami, poisťovňami, laboratóriami a lekármi.
Hneď ako sme zaštrngali kľúčmi na námestiach, moc ulice vykopla ako veľkú starú loptu z ihriska všetko to, čo sme dovtedy krvopotne nazhromaždili, a to nielen hmotné, ale aj duševné. Zrazu bolo všetko socialistické zlé a náš život sa začal vinúť od jednej zlej reformy k druhej. Koleso času sa krúti a niektoré okolnosti akoby sa vracali, pravda, v inej forme.
Najviac zarážajúca je dnes snaha veľkých vlastníkov kapitálu nielen neustále zväčšovať svoju produkciu, no i prenášať svoj vplyv z jedného odvetvia do druhého s jasným cieľom: diktovať aj tam svoje podmienky.
Úspešní podnikatelia v priemysle sa presadzujú i v zdravotníctve a ich zámerom je toto odvetvie čo najviac ovládnuť so všetkými jeho komponentmi, teda s nemocnicami, poisťovňami, laboratóriami a lekármi. Idú však ďalej, chcú vlastniť i banky, komerčné poisťovne, cesty, dopravu, tlač… Slovom všetko to, čo pred nimi urobil socializmus so svojimi aparátnikmi naraz v tzv. Víťaznom februári, sa deje v súčasnosti postupne. A my sa tvárime, že to nevidíme.
Ich nekonečný apetít nemá s demokraciou nič spoločné. Možným vyvrcholením tejto snahy je ovládnuť aj úrady, samosprávy a parlament. Nepriame znaky tohto vplyvu vidno už z toho, ako sa u nás zdeformovala justícia, prokuratúra a súdy. Gorila, vražda novinára a kauza Kočner vyniesli na svetlo veľa zo zákulisia, biedy a mentálnej úrovne tých mocných.
Situáciou v súdnictve sú ľudia zdesení, keď počujú, ako sa špičkoví predstavitelia štátnej moci rozprávajú, ako sa navzájom nahrávajú, filmujú a vydierajú. Mnohí sme dosiaľ odmietali uveriť, že za politické strany, ktoré majú reprezentovať vôľu ľudí, sa skrývajú superboháči, ktorým ostáva osud voličov ľahostajný, lebo ich vlastný záujem je prvoradý.
Ovládajú nasadených hráčov, ktorí za nich musia robiť všetky špinavosti. Trh ako hlavný princíp pokroku konzervatívnej ekonomiky by bol spravodlivý tak ako pred sto rokmi, keby ho tak príšerne nedeformovali tí, čo si môžu dovoliť investovať závratné sumy do reklamy, propagandy či priamo do lživých a zavádzajúcich informácií o kvalite svojich výrobkov aj ich samotných.
Lenže odkiaľ pochádzajú ich peniaze? Virtuálnou sa stáva nielen realita, ale aj pravda. A to je oveľa desivejšie. Ako ďalej? Idú voľby a mnohé strany sľubujú riešenia našich najväčších boľačiek.
Existujú odvetvia, ktoré potrebujeme všetci na to, aby sme vôbec prežili. Hádam by stálo za to podporiť tých, ktorí majú v programe, ako zabrániť vplyvu všemocného trhu tam, kde by nemal byť žiadny. Teda v zdravotníctve, armáde, prokuratúre a justícii.