Ako odpovedia mladí voliči?

27.01.2020 14:00

V júli 1945 mal Ladislav Novomeský, v tom čase povereník pre školstvo a osvetu, prejav k bratislavským vysokoškolákom. Spomenul v ňom záujem zahraničia o to, aké miesto slovenská mládež zaujala v Povstaní.

Na jednej strane vyvolali poslucháči Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) pri premietaní filmu Golem jednu z prvých predvojnových protižidovských demonštrácií a vysokoškoláci sa v roku 1938 činili aj pri ľudáckych pochodoch v Bratislave a Nitre. Na strane druhej boli mnohé väzenské cely v hlavnom meste vojnového štátu obsadené študentmi, nehovoriac už o ich bojových jednotkách priamo v povstaleckých bojoch.

Žalostný obraz súčasnosti

Sledujúc vývoj pred nadchádzajúcimi voľbami na myseľ mi prichodí otázka: Ako sú na tom mladí 75 rokov po skončení druhej svetovej vojny, keď na úspešný výsledok môžu pomýšľať pohrobkovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany?

Nemáme k dispozícii o nič jednoznačnejšiu odpoveď, než mal na troskách zničenej Bratislavy Novomeský. Prieskumy historického povedomia súčasnej mladej generácie maľujú žalostný obraz. Preto nie div, že podľa údajov z konca minulého roka by v študentských voľbách zvíťazila ĽS NS.

Tieto údaje, samozrejme, treba brať s rezervou (fiktívne voľby zahŕňajú i recesiu), no beztak ide o alarmujúce čísla. Pozitívnejším signálom je, že januárové mítingy proti kotlebovcom sú plné mladých tvárí. Podobne ako celá spoločnosť sú rozdelení aj najmladší voliči. Ale nie je to tak všade.

Slovensko sa javí ako anomália. Medzigeneračné rozdiely vo volebných preferenciách tu nie sú až také výrazné ako v západných krajinách. Vysvetlenie však nehľadajme v akejsi unikátnosti našej mládeže, ale v politickej ponuke.

Asymetrie medzi najstaršími a najmladšími ročníkmi v zahraničí sú podstatne výraznejšie. Údaje zo Spojeného kráľovstva ukazujú, že ak by volili len ľudia do 25 rokov, mandát by nezískal ani jediný konzervatívny poslanec. Voliči nad 70 rokov by zasa ľavičiarom uštedrili ešte väčší debakel, ako labouristi utŕžili vlani v decembri.

Podobné voličské rozčlenenie pozorujeme aj v iných krajinách. V Spojených štátoch sú sympatie k socializmu v americkom poňatí v nepriamej úmere k veku a až 85 percent tamojších občanov do tridsať rokov si želá zásadnú zmenu. Medzi mladými je mimoriadne obľúbený socialistický kandidát Bernie Sanders, za ktorým stojí najviac, až 31 percent, mladých voličov demokratov. Paradoxne je najstarším uchádzačom o Biely dom, bude mať 79 rokov. Bývalý viceprezident Joe Biden má medzi nimi podporu biednych šesť percent, no výrazne vedie medzi sympatizantmi Demokratickej strany v dôchodkovom veku.

Slovensko vyzerá ako anomália

V takomto kontexte sa Slovensko javí ako anomália. Medzigeneračné rozdiely vo volebných preferenciách tu nie sú až také výrazné. Vysvetlenie však nehľadajme v akejsi unikátnosti našej mládeže, no v politickej ponuke. Tie isté príčiny, ktoré mladých na Západe vedú k ľavici (odmietanie nadmerného bohatstva, dopyt po ekologickej spravodlivosti, potreba spolupatričnosti), slovenských prvovoličov privádzajú ku krajnej pravici či k stredovým projektom.

Všeobecne nízka politická gramotnosť mnohých ženie do falošných výberov a moralizujúcich zjednodušení. Smer o , mladých voličov v posledných rokoch priveľký záujem nejaví a ani zavedenie bezplatnej vlakovej dopravy pre študentov ho nezachránilo pred nálepkou strana dôchodcov. Korupčné kauzy, ktoré sa so Smerom vlečú, vytvárajú dojem, že sociálna demokracia je reliktom minulosti: nielen generačne, ale aj morálne.

Pritom pokiaľ ide o ekonomické, čiastočne aj o širšie politické, záujmy dospievajúci, mladí dospelí a dôchodcovia by mohli byť prirodzenými spojencami. Nachádzajú sa síce na opačných krajoch produktívneho veku, no obe skupiny sú na jeho periférii. Z toho vyplýva podobná skúsenosť s väčšou odkázanosťou na sociálnu pomoc štátu či blízkych a menej uspokojivé materiálne podmienky života.

Plody politickej dezorientácie

Študenti ani dôchodcovia nebývajú zaťažení záväzkami, ktoré by ich nútili ku konformite voči systému (napr. pod hrozbou straty zamestnania), a tak by pri šikovnej politickej organizácii dokonca mohli predstavovať početne nezanedbateľnú a odvážnu silu, ktorá bude spájať najdynamickejšiu vrstvu spoločnosti s tou najskúsenejšou. To však predpokladá politickú uvedomelosť, ktorá človeka zorientuje v jeho záujmoch a spojencoch pri ich presadzovaní.

Hodnotová dezorientácia vedie k tomu, že kým jedna veľká časť mladých na zmapovanie politického terénu krajiny vopred rezignuje, druhá sa bezhlavo vrhá za každou nádejou na zmenu, bárs by bola aj na ich vlastný úkor.

Vzdelanie ani zďaleka nie je odpoveďou na všetky problémy súčasnosti, ale politicky gramotného človeka sa dá predsa len ťažšie obalamutiť atraktívnou grafikou či vtipnou komunikáciou na sociálnych sieťach.

Ako v predvečer rozbitia prvej ČSR aj dnes máme ako univerzitní študenti a mladí ľudia všeobecne dve možnosti napojiť sa na široké európske hnutia mládeže. Buď sa pripojíme ku krajne pravicovému kultu sily bez riešení, alebo sa postavíme na stranu pokroku, solidarity a skutočnej alternatívy tak k neoľudáctvu, ako aj k odcudzujúcemu liberalizmu. Odkaz našich rovesníkov zo sveta je jasný: demokratický socializmus je opäť na programe nastupujúcej generácie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#študenti #politická gramotnosť #neoľudáctvo #medzigeneračné rozdiely #liberalizmus #Ladislav Novomeský #dezorientácia #Bernie Sanders
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku