Idú politici školy ešte viac ničiť?

28.01.2020 16:00

Ak chce niekto vedieť, ako vážne politické strany berú budúcnosť Slovenska, stačí sa pozrieť na ich predstavy v oblasti školstva. Zvlášť tie nové vzdelávanie podčiarkujú. Znie to moderne, zodpovedne, predvídavo.

Čo však ponúkajú? Väčšina mladých ľudí tejto krajiny končí svoje povinné vzdelávanie na nejakom druhu strednej odbornej školy. Odborné vzdelávanie silno figuruje aj v dokumentoch medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú vyhliadkami Slovenska na najbližšie roky. Pritom koalícia PS/Spolu odbornému vzdelávaniu v niekoľkostranovej kapitole o školstve venuje iba trinásť riadkov! Aj to nezáväzných floskúl.

Strana Za ľudí preň vyčlenila ešte menší priestor – tri riadky! Podrobnejšie píše o hocičom inom, napríklad o športe. A to jej líder Andrej Kiska ešte ako prezident jedno obdobie intenzívne tvrdil, že hlavným problémom školstva je práve to odborné. Program jeho strany a až na drobné výnimky ani programy ostatných rivalov sa pritom nevenujú ani problematike inšpekcie, testovania, nastaveniu odmeňovania, kariérnemu systému a tak ďalej. Veciam, na ktorých reálne záleží.

Nekonzistentné programy

Problémom diskusie o školstve však nie sú iba politické strany. Niektoré médiá s radosťou dávajú priestor hocikomu, kto intenzívne školstvo kritizuje ako skostnatené, málo stimulujúce a pre žiakov deprimujúce. Čo je do značnej miery pravda. Lenže vysoko toxický je predpoklad, že každý, kto to hlasno hovorí, má aj riešenia. V skutočnosti to zväčša neplatí.

Pre zaujatie stačí kvetnato opísať, že žiakov treba napríklad učiť kriticky myslieť. A tým sa všetko ďalšie, čo poviete, berie ako užitočné. Bez ohľadu na to, aká je medzi týmito súbormi údajných riešení konzistentnosť. Minister Peter Plavčan chcel mať od nich pokoj, a tak takýchto večných kritikov zamestnal tým, že vznikol dokument s názvom Učiace sa Slovensko. Médiá a rozliční aktivisti ho vyhlásili za výborný program.

Parlamentné voľby pre niektorých z manipulátorov aktivistov ponúkajú možnosť dostať sa do politiky. A v najhoršom prípade k riadeniu školstva.

Tí istí ľudia však označujú za výborné aj programy vyššie uvedených strán. Napriek tomu, že sa značne líšia. Učiace sa Slovensko sa zameriavalo na psychológiu (najdlhšia kapitola bola venovaná školským psychológom), diagnostiku a poradenstvo.

Úprimne, dokument celkovo pristupoval k školstvu ako k súboru potenciálne patologických javov, no takmer nič z toho v spomínaných straníckych programoch nenájdete. A naopak. Napriek odlišnému obsahu sú vraj všetky dobrým receptom.

Patologické na školstve sú totiž najmä diskusie o ňom. Chýba im vnútorná konzistentnosť, reflexia toho, o čom sa debatuje, aj úplne jednoduchá logika. Pritom na Slovensku sa dajú nájsť príklady veľmi šikovných riaditeľov s dobre vedenými školami a inteligentne zorganizovaným vzdelávaním.

Klamstvá používajú ako metódu komunikácie

V médiách tieto osobnosti však vytláčajú ľudia, ktorí predovšetkým kritizujú a klamú. Jeden príklad. Pred tromi rokmi ministerstvo školstva nečakane vydalo dodatok k vzdelávacím programom, ktorým explicitne prikázalo učiť v prvom ročníku písať len klasickým spojitým písmom. Dovtedy niektoré školy využívali právnu sivú zónu a prešli na písmo Comenia Script, ktoré sa viac podobá na tlačené. Ako minister som to toleroval s tým, že situáciu odborne vyhodnotíme a potom vydáme metodické usmernenia. Nie som teda nepriateľom Comenie.

Aktivisti však vydávali vyhlásenia, ktoré sa snažili navodiť dojem, akoby sa písané písmo vo svete už považovalo za prekonané. Alebo že výber písma nemá nijaký vplyv na vývoj schopnosti čítať či vyjadrovať sa. Lenže mnohé štúdie navádzajú na opatrnosť a dyslektikom v anglicky hovoriacom prostredí vyslovene odporúčajú spojité písmo. Navyše to v prvých ročníkoch stále vo svete prevláda.

Na tieto veci som celkom vecne poukázal. Medzi aktivistami to vyvolalo podráždenie a osobné útoky. Iný príklad. Na nedávnej diskusii s aktivistami na moju otázku, čo by teda chceli do škôl zaviesť, padla odpoveď – blokové vyučovanie. Teda také, kde spojíte viac hodín jedného predmetu dokopy.

Ide o módne klišé. V poriadku, hovorím, dajme tomu, že to pre nejakú školu naozaj má zmysel. Aký predpis či inštitúcia tomu bránia? Nevedeli mi odpovedať. Ani nemohli, nič také neexistuje. Ale neprijali to s úľavou, naopak, znovu s podráždením. Podobne reagovali pri ďalších mýtoch, na ktoré som poukázal.

Aktivisti, ktorí zarábajú na ľudskom nešťastí

Aktivisti vlastne zarábajú na ľudskom nešťastí. Veľa rodičov celkom oprávnene pociťuje bolesť, keď vidia, ako ich deti v škole trápia úplne nezmyselnými poučkami. Pritom mnohé školy ešte zintenzívnili memorovanie po tom, čo im dala väčšiu slobodu Mikolajova reforma.

Z údajného hľadania riešení potom žijú aj rôzne neziskové organizácie. Bez ohľadu na to, že ich zavádzanie či klamstvá, alebo aj hysterický tón namiesto vecnej diskusie predstavujú presne opačný obraz toho, akých učiteľov by sme charakterovo a vystupovaním potrebovali.

Parlamentné voľby pre niektorých z takýchto manipulátorov ponúkajú možnosť dostať sa do politiky. A v najhoršom prípade k riadeniu školstva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za ľudí #vzdelávanie #Učiace sa Slovensko #PS/Spolu #patologické javy #odborné školstvo #Comenia Script #Andrej Kiska #aktivisti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku