Osobná sloboda v časoch smartfónov

01.02.2020 16:00

Spoločnosť Apple odmietla odblokovať iPhone atentátnika. Nasledovala typická reakcia prezidenta Donalda Trumpa na twitteri: „Zlí, zlí …musia pomáhať Amerike!“

Vráťme sa však o kúsok späť do minulosti. Saudskoarabský študent Mohammed Saeed Alshamrani 6. decembra minulého roka na leteckej základni Pensacola v štáte Florida spáchal atentát, pri ktorom usmrtil troch ľudí. Nádejného mladého letca následne zneškodnila polícia.

Trumpov tweet pokračuje slovami: „Stále pomáhame spoločnosti Apple pri jej komerčnej expanzii, riešime jej problémy, a oni takto! Odmietnu odblokovať smartfóny používané vrahmi, teroristami, narkotrafikantmi a inými delikventmi.“

Ak mal niekto pocit déja vu, tak mal pravdu. Podobná situácia, keď vláda Spojených štátov pri vyšetrovaní atentátov požiadala o sprístupnenie osobných údajov o teroristoch súkromnú technologickú spoločnosť, sa už niekoľkokrát vyskytla.

Apple otvoril zadné vrátka

Všetko sa to začalo 2. decembra 2015 v kalifornskom San Bernardino, kde atentátnik Syed Rizwan Farook spolu s manželkou zabili 14 osôb. FBI vtedy žiadala, aby Apple otvoril tzv. zadné vrátka na smartfóne, ktorými by vstúpili do mobilného zariadenia Farooka a takto zistili okolnosti a pohnútky, ktoré atentátnika viedli k spáchaniu tohto ohavného činu.

Apple však prístup do smartfónu rázne odmietol. O pár mesiacov na to FBI prišla s vyhlásením, že sa jej predsa len podarilo odblokovať telefón – pomocou jednej izraelskej spoločnosti. Cena operácie? Milión dolárov.

Situácia sa teraz zopakovala. FBI klope na dvere spoločnosti Apple so žiadosťou o pomoc. Odpoveď firmy zo Silicon Valley je však rovnaká: „Telefóny neodblokujeme, už sme vláde poskytli jasnú a konkrétnu pomoc v tomto prípade a odmietame akékoľvek obvinenia týkajúce sa nespolupráce zo strany štátu. Včas sme zodpovedali na všetky otázky.“

Vo svete, kde neexistujú pravidlá, pretože tí, čo by ich mali určovať, nie sú vstave ich vytvoriť. Súkromný záujem prevládne nad akýmkoľvek iným. Za zamyslenie preto stojí, či možno tolerovať legislatívnu dieru v takej zásadnej otázke, ako je ochrana súkromia osoby.

Inými slovami, Apple poskytol všetky informácie uložené v tzv. cloude. Odmietol však otvoriť „zadné vrátka“, ktoré by umožnili odblokokovať všetky štyri teroristove iPhony. Dôvodí, ako inak, ochranou súkromia. Odblokovať a sprístupniť prístupové údaje do systémov súkromnej technologickej spoločnosti by bolo pre akúkoľvek firmu devastujúce. Nielen preto, že by čelila obvineniam z nedôveryhodnosti kvôli narábaniu s údajmi vlastných klientov. Išlo by aj o veľmi nebezpečný precedens.

Algoritmus vstupu do systémov obchodných spoločností patrí výlučne iba jej. Ako tvrdí samotný Apple: „Urobíme všetko preto, aby naše algoritmy neskončili v nesprávnych rukách. Hoci vláda USA tvrdí, že ich nezneužije, nevie nám to absolútne garantovať.“ A v tom je háčik. Apple vláde neverí. Môže si to dovoliť.

Kto zreguluje nebezpečné trendy?

Vo svete, kde neexistujú pravidlá, pretože tí, čo by ich mali určovať (zákonodarcovia a vlády), nie sú v stave ich vytvoriť. Súkromný záujem prevládne nad akýmkoľvek iným. Najmä keď ten, kto vlastné záujmy chráni, je technologický gigant. Nebojme sa to otvorene povedať, technologický gigant je synonymum ekonomickej, mediálnej, finančnej a bezpečnostnej moci.

Preto je prirodzené, že stále a za každých podmienok bude chrániť sám seba. To je legitímny postoj, proti ktorému sa dá len ťažko niečo namietať. Za zamyslenie preto stojí, či by sme mali tolerovať legislatívnu dieru v takej zásadnej otázke, ako je ochrana súkromia osoby.

V Číne, v rámci vládneho programu rozvoja, každý občan do konca roka 2020 musí byť monitorovateľný, a to ako on line, tak aj off line. Bude identifikovateľný prostredníctvom svojich biometrických údajov, ako sú línie tváre, otlačky prstov, ale i jeho zvykov, návykov a správania! Inými slovami, to, že si povedzme istý pán Xin Ping dal na raňajky jarnú rolku, nasadol do metra a stretol sa tam so svojou tajnou láskou, bude vedieť ktorýkoľvek článok vládneho systému Číny. Tu by Apple nepochodil. Štát je aj Apple.

Naozaj je to svet, v ktorom chceme žiť? Uvedomujeme si, že tieto nebezpečné trendy je nevyhnutné regulovať? Neadekvátna a neskorá regulácia fenoménu presakovania technológie do súkromia bežného občana je porušovaním jeho základných práv.

Zostáva len dúfať, že Európska komisia navrhne vyvážený spôsob aplikácií technológií využívajúcich biometrické údaje v súkromnej sfére (transparentnosť pri informovaní dotknutých osôb a ich jasný súhlas) a dá striktné limity používaniu osobných a citlivých údajov v kontakte s verejnou mocou a so štátom.

Komisia by mala nájsť alternatívny spôsob, ako využívať citlivé biometrické údaje občanov striktne iba za účelom ochrany ich životov. Používanie ľudskej biometrie predstavuje jednu z potenciálne najväčších hrozieb, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu. Súčasná legislatívna diera nepomáha nikomu. Ani technologickým spoločnostiam, ani občanom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#smartfóny #Silicon Valley #iPhony #Európska komisia #Donald Trump #biometria #Apple
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku