V politike sa tovarom stáva ideológia, kúpou je hlas vo voľbách. Definitívnym sudcom budú voliči, ktorí výrobcom politického tovaru hlasovaním odpovedia, kto z nich uspel na konkurenčnom trhu a kto nie. Produktom, ktorý ponúkajú politici, je ideológia premietnutá v tom, čo hovoria na verejnosti.
Prilepšenie na niečí úkor
Karol Marx tvrdil, že ideológia je falošné vedomie. V prípade politických strán je odmenou za vynaložené finančné prostriedky získanie podielu na moci. Pre stranu to znamená získanie viac ako päť percent hlasov. Dnes už nejde o to, aké myšlienky, teda ideológiu ponúka politický subjekt, ale o to, koľko peňazí je doň schopná príslušná záujmová skupina investovať. Na rozbehnutie strany, ktorá chce mať vplyv, sú potrebné peniaze. A nie málo. Kto ich nemá, pohorí.
Mnohé politické strany občanom ponúkajú ekonomické myšlienky ako ideologický tovar, ktorý však nemá oporu v reálnom národnom hospodárstve.
Prebiehajúca volebná kampaň ponúka od politických strán ekonomické myšlienky obsiahnuté vo volebných programoch, no i v reklame. Smer má tri body. K prvému – trinásty dôchodok – chýba vysvetlenie. Ak ich budeme vyplácať, bude treba znížiť ostatné výdavky štátneho rozpočtu. Napríklad na školstvo alebo zdravotníctvo, zmraziť mzdy vo verejnej sfére či redukovať počet jej zamestnancov. Bude výhodnejšie im platiť podporu v nezamestnanosti.
Druhou tézou sú mladé rodiny. Ak podporíme ich, komu zoberieme? Tretiu tézu, podľa ktorej lekári majú povinnosti voči svojej vlasti, politici rozvinuli. Ak páni doktori nebudú pracovať na Slovensku, mali by vrátiť náklady na vysokoškolské štúdium.
Prečo si Smer vybral len jednu sociálnoprofesijnú skupinu? Prečo nie aj strojárov, chemikov či absolventov iných odborov? A prečo nie tých, čo ukončili stredoškolské štúdium? Ak sa nemýlim, demokratické spoločnosti sú založené na hesle Francúzskej revolúcie Sloboda, rovnosť bratstvo.
Bez opory v realite
Mnohé strany občanom ponúkajú ekonomické myšlienky ako ideologický tovar, ktorý však nemá oporu v reálnom národnom hospodárstve. Socialisti Eduarda Chmelára tvrdia, že zavedú štvordňový pracovný týždeň. Tí, čo sa nevyznajú, možno naletia. Veď to je super, budem menej pracovať. Nezamýšľajú sa nad tým, koľko percent voličov by ich volilo. Nekladú si otázku, či sa táto strana dostane do parlamentu. Ani či je schopná s niekým vytvoriť koalíciu.
Iné, napríklad Kollárovo hnutie Sme rodina, chcú, aby štát vo veľkom budoval nájomné byty. Ale tie má predsa na starosti samospráva. Mali by sa vytvoriť predovšetkým podmienky na ich financovanie. To znamená, že treba na ne nájsť peniaze. A tie sú napríklad v povinných dôchodkových fondoch. Okrem toho sa musí zmeniť legislatíva tak, aby ten, kto chce stavať nájomné byty, nebehal po množstve úradov. Proces povoľovania stavania nielen týchto bytov je na Slovensku komplikovaný a zdĺhavý.
Ďalšou myšlienkou je dokončenie diaľnic v priebehu dvoch-troch rokov. Podľa SNS by si štát mal na to výhodne požičať. Zaujímavý návrh, sú tu však dve ale. Prvé: Máme na Slovensku a v blízkych krajinách toľko firiem budujúcich autostrády, aby to stihli? Riešenie by bolo. Čo keby každý člen strany, ktorá to navrhuje, sadol do bagra a hrdo, odborne a slušne by bagroval? Druhé „ale“ spočíva v tom, či si podľa rozpočtových pravidiel bude môcť náš štát toľko požičať.
A čo tak raj na zemi?
Podľa mnohých strán príde zmena. Koalícia PS/Spolu propaguje, že odstráni starý svet a nahradí ho novým. Túto ideu propagoval Vladimír Iľjič Ulianov (Lenin), vodca boľševickej revolúcie v Rusku. Niektorí idú ešte ďalej. Ak neuspejú vo voľbách, bude potrebná revolúcia (Za ľudí). Revolučnú anarchiu presadzoval ruský revolucionár Michail Bakunin a do tézy o permanentnej svetovej revolúcii ju rozvinul Lev Bronštejn (Trockij). Podobnosť čisto náhodná.
Vo verejnosti stále koluje názor, že by sme sa mali zbaviť reminiscencií na komunistické myšlienky. Existuje však zákon zachovania energie, ktorý platí aj v spoločenskej oblasti. Ak chceme zničiť starý spoločenský systém, ten nový môžeme poskladať len zo starých dielcov.
Nemecký filozof Immanuel Kant mal vo svojom systéme základnú myšlienku – kotvu ako čistý rozum, Karol Marx materialistickú analýzu dejín, Hans Georg Gadamer hermeneutiku ako vysvetľovanie historických textov. Progresívne Slovensko (no nielen ono) tvrdí, že všetko vyriešia technológie, najmä digitálne. Nastolia raj na Slovensku i na celej zemi. Aj Manifest komunistickej strany sľuboval raj na zemi.
Strany vo volebných programoch strán ponúkajú veci a myšlienky, ktorých súvislosti ani poriadne nedokážu vysvetliť občanom. Horšie je to, že si ich nevedia vysvetliť ani samy sebe, a teda ani vlastným voličom. V médiách nediskutujú, ale na seba kričia. Básnik by povedal, že brešú. Niekto hlasnejšie, iný tichšie.