V decembri 2019 prepadlo stavebné povolenie na variant bez tunela Korbeľka s už vykúpenými pozemkami a realizovanými prácami do 40 miliónov eur. Prečo sa tak stalo? Pretože agitačné skupiny mimovládok už trikrát spomalili výstavbu.
Sabotovali prácu a plnenie podmienok Európskej únie ministerstvom dopravy od roku 2005 do roku 2016. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) znovu od roku 2017 posudzovalo vplyv na životné prostredie. Vybralo oveľa drahší variant na investíciu i prevádzku s tunelom Korbeľka. Paralelne existovalo aj stavebné povolenie.
Bez podrobného hydrogeologického prieskumu
Škandálom je, že ministerstvo rozhodlo o trase cez chránenú vodohospodársku oblasť európskeho významu bez podrobného hydrogeologického prieskumu. Realizovali ho až dodatočne! To vyvoláva podozrenia o vopred určených výsledkoch plnenia. To je asi tá transparentnosť, ktorej nás učia mimovládky…
Okolité obce, mesto Turany, vodárne, občania, verejnosť i podnikatelia trvajú na oveľa lacnejšej a ekologickej trase, ktorá neohrozí zásoby vody pre budúcnosť. Podali osem rozkladov proti Korbeľke. MŽP ich zamietlo, ustúpilo mimovládkam.
Pokiaľ sa podarí mimovládkam presadiť tunelový variant a postupne degradujú zásoby vody, predraží sa stavba. Vzniknú technické problémy, čo bude mať aj ekonomické a politické dôsledky. Za bezpečnosť dodávok vody však neponesie zodpovednosť žiadna z neziskoviek, ale predstavitelia štátu.
My tu však žijeme a potrebujeme aj vodu, aj diaľnicu. A variant D1 mimo zosuvu existuje. Na úseku sú v konflikte dva ciele EÚ. Chrániť zásoby podzemnej vody pre ľudí a biotopy a postaviť D1 na „Core Corridor TEN-T“. Variant s ekoduktami, ktorý to optimálne zabezpečuje, je zamietnutý.
Dotknuté obce spolu s podnikateľmi a občanmi podali žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MŽP. Súd sa nekoná a zdá sa, že sa exekutíva snaží nezávislú súdnu moc ovplyvniť, aby sa ani nekonal. Vyhadzujú sa peniaze na projekty, hoci súd nerozhodol, alebo je to už dohodnuté?
Ekonomické a ekologické dobrodružstvo
Slovensko a Európska komisia by toto ekonomické a ekologické dobrodružstvo so zásobami vody vôbec nemali financovať. Naopak, mali by ochrániť dlhodobé záujmy obyvateľov a podnikateľov pri očakávaných klimatických zmenách. Výsledky práce odborníkov na vodu a tunely vidíme na tuneloch Višňové, pri Skalitom a v Milochove. Všade sa stratila voda v studniach alebo klesla ich výdatnosť. Stratil sa potok a z Višňového vytekajú od roku 2002 hektolitre pôvodne pitnej vody, teraz 300 až 400 litrov za sekundu.
Projektanti z Národnej diaľničnej spoločnosi (NDS) tvrdia, že ju využijeme. Ľudia a podnikatelia ju momentálne nepotrebujú, no zásoby vody budú nevyhnutné v budúcnosti pri zmenách klímy. Súčasné pramene sú pre potreby ekonomiky i občanov postačujúce. Nepotrebujeme však vodu okolo tunela vydrénovať a jej podzemné zásoby vysušiť. Okolo Korbeľky vo Veľkej Fatre sú ešte väčšie zásoby podzemnej vody.
Ako môžeme veriť odborníkom z Ústavu vodného hospodárstva a ich záverom, keď sú financovaní štátom, ministerstvom? Prečo by malo ísť proti MŽP, keď už rozhodlo o trase vopred. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) chce prevziať trasu D1 na cyklotrasu.
NDS sa bude vyhovárať, že nemôže stavať, pretože pozemky odovzdala kraju. Takže ak to súčasní poslanci schvália, s vedením ŽSK ohrozujú budúcu existenciu obyvateľov tohto regiónu. Alebo nám zabezpečia drahšiu vodu z úpravne. Šútovo musí brať vodu z Veľkej Fatry, pretože tá z Malej Fatry obsahuje zdraviu škodlivý arzén.
Mimovládky podporujú betónovú loby
Pokiaľ sa podarí mimovládkam presadiť tunelový variant a postupne degradujú zásoby vody, predraží sa stavba. Vzniknú technické problémy, čo bude mať aj ekonomické a politické dôsledky. Za bezpečnosť dodávok vody však neponesie zodpovednosť žiadna z neziskoviek, ale predstavitelia štátu, kraja, občania, podnikatelia a daňoví poplatníci.
Voda bude potrebná pre našich vnukov v budúcnosti. Straty a náklady však bude možné spočítať až po výstavbe, no to už budú agitátori z mimovládok niekde na teplých miestečkách tvrdiť: „My nič, my nenesieme žiadnu zodpovednosť.“ Vezmú si to však na zodpovednosť projektanti, ministerstvá a Európska komisia? A chce ona azda pomáhať podľa žalobcu nepriamo možným nezákonnostiam v členskom štáte?
Komisia by rozhodne mala preskúmať postupy rozhodnutí ministerstva, či sa dôsledne aplikuje tzv. vodná EIA. Kompetentní by mali zvážiť etickú zodpovednosť z hľadiska obrovského rizika zachovania zásob vody a predraženia úseku. Na tunel sa spotrebuje 2,8– až 3-krát viac betónu ako na povrchový variant V1o.
Paradoxne, mimovládky podporujú betónovú loby! MŽP spustilo mohutné salvy reklám za peniaze EÚ, ako ochraňuje vodu. Ide o pokrytectvo a manipuláciu s vedomím ľudí.