Žijeme v peňažnej kultúre

Vetu z titulku článku napísal vo svojej knihe Starý a nový individualizmus (1929) americký filozof John Dewey ako charakteristiku spôsobu života v jeho krajine.

07.02.2020 14:00
debata (11)

Pokračoval: „Je to, samozrejme, tak, ako to má byť: ľudia musia z niečoho žiť, však? A pre čo majú pracovať, ak nie pre peniaze? Ako majú získavať tovary a pôžitky, ak nie kupovaním za peniaze? Čím umožňujú ďalším zarábať ďalšie peniaze a v konečnom dôsledku zakladať továrne a obchody. Tým poskytujú ďalšie možnosti zamestnania a zarábania peňazí.“

Ešte predtým v knihe Verejnosť a jej problémy (1926) Dewey konštatoval: „Politika tak má tendenciu stať sa ďalším podnikaním: špeciálnou oblasťou bosov a manažérov politickej mašinérie.“ Dnes my žijeme v takejto peňažnej kultúre. Nepotrebujeme byť filozofmi, aby sme to pochopili.

Znalci histórie sa takisto nečudujú: prvotná či akákoľvek akumulácia kapitálu, zredukovaného na materiálny a finančný zisk (zredukovaného preto, lebo slovo kapitál znamená aj niečo iné), priamo plodí typy kočnerovcov. Nič nové pod slnkom.

Tak ako sa Al Capone stal symbolom dravého, bezuzdného kapitalizmu v USA pred sto rokmi či drogoví králi neskôr v Latinskej Amerike, aj Marian Kočner sa stal už zaživa symbolom tejto odvrátenej, ba najhoršej stránky „budovania kapitalizmu“ na Slovensku. Symbolom trosiek, ktoré zostali z nádejí a ilúzií väčšiny občanov po novembri 1989.

Odvtedy žijeme v čím ďalej tým viac rozvrátenej a prevrátenej spoločnosti. Hodnotovo i morálne. Modelom života sa stala honba za mamonom. Čím viac a čo najskôr. Akýmkoľvek spôsobom, lebo ten, ktorému sa to podarí, bude za vodou. Bude mať „vystarané“ do konca života on a jeho rodina, ba i ďalší potomkovia. A stane sa modelom, vzorom, celebritou. Veď všetci sa chceme mať dobre, ba čo najlepšie, ako je to len možné. Tak čo má kto komu vyčítať? Šikovnejší, podnikavejší, pragmatickejší vyhráva. Kde je problém?

Marian Kočner sa stal už zaživa symbolom odvrátenej, ba najhoršej stránky „budovania kapitalizmu“ na Slovensku. Symbolom trosiek, ktoré zostali z nádejí a ilúzií väčšiny občanov po novembri 1989.

Prečo sa teda namáhať, lopotiť, poctivo študovať či pracovať? Treba len získať titul (akýkoľvek) a potom na základe neho pozíciu, postavenie, moc, bohatstvo. Treba len vykázať svoje „výkony“ v počtoch – najlepšie astronomických – ziskov, majetkov, publikácií, citácií, kreditov, bonusov… Čím sú tieto akože výkony kryté, je nezaujímavé. Platí to, čo sa dostane do štatistík, a tie sa musia šíriť médiami.

Alebo získať funkciu, najlepšie v politike, parlamente, vo vláde. „Veď keď už sa tam dostanem, nejako to uhrám, nie som predsa blbec,“ hovorí si našinec.

Takíto politickí dobrodruhovia sa tu vyrojili za ostatných tridsať rokov ako kedysi zlatokopi na Klondiku. Politická funkcia je predsa dosť výnosný biznis, ako to pochopili mnohí hneď po roku 1989. Možno už aj pred ním sa na to hotovali.

Znalci spoločnosti a politiky sa tiež nečudujú. Volá sa to v odbornej literatúre crony capitalism (cronyism), teda rodinkársky, bratríčkarský, jednoducho, klanový kapitalizmus, u nás oligarchický. Vtedy zisky podnikateľov nerastú vďaka ich úspechom v konkurencii a poctivej výrobe čohosi, čo ľudia a spoločnosť naozaj potrebujú, no vďaka kontaktom s ľuďmi pri moci. To je to, čo nás postihlo za posledné tri desaťročia. Mali sme dokonca na to celkom dobré historické predpoklady. Veď na Slovensku takmer každý každého pozná a rodinkárstvo i politika „ruka ruku úmýva“ tu boli nielen štyridsať rokov predtým, ale hádam odjakživa.

Práve to nás stíha celé novodobé dejiny. Takže pes nie je zakopaný v práve a právnom vedomí, no v našej morálnej identite a integrite. Na tú sa musíme konečne už raz pozrieť. Pretože, ako písal aj John Dewey, podstatou každého práva – nehovoriac o politike a biznise – je morálka. A nie naopak.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Politika #podnikanie #Marian Kočner #John Dewey