Nejde iba o hrozbu volebného patu

13.02.2020 14:00

Predvolebné preferencie ukazujú, že na Slovensku chýbajú silné strany. Riedka podpora kandidujúcich subjektov odkrýva realitu. Voliči stratili dôveru k politickým elitám. Volebné programy prestali pôsobiť autenticky. Ale to nie je všetko.

Očakávané výsledky parlamentných volieb v mnohom pripomínajú lotériu. Za to však netreba obviňovať voličov, že si nevedia vybrať, ale politikov – za ich štýl práce. Kampaň sa začala pomerne neskoro a navyše s neatraktívnym obsahom.

Zdá sa, že volebná noc nás skôr či neskôr privedie do ďalších volieb. S podobným obsahom, štýlom komunikácie, no s ešte väčším sklamaním ľudí. Na túto chvíľu je predčasná polemika o tom, čo bude po poslednej februárovej sobote nasledovať. Ale pripravme sa na to, čo je reálne.

Štát sponzorom neúspešných

Cieľom každej politickej strany je získať vplyv na výkon moci. Pre niektoré sa definuje vstupom do Národnej rady, pre iné účasťou vo vláde, ale nájdeme aj také, čo sa profilujú ako permanentná opozícia. Ak sa však pozrieme na výsledky parlamentných volieb od roku 1994, reálne hrozí, že štát, teda my všetci daňoví poplatníci, bude sponzorovať najviac strán, ktoré neprekročia päťpercentný prah zvoliteľnosti.

Keď si niekto myslí, že strany tancujúce okolo 10 percent budú tvoriť koalíciu, ktorá vydrží štyri roky vládnutia, je na omyle. Slovensko potrebuje menší počet strán, ale pritom preferenčne silných.

Vo voľbách roku 1994 kandidovalo 18 subjektov. Úspech patril siedmim, ale z ostatných iba jeden získal vyše troch percent hlasov. Do Národnej rady táto strana nevkročila, ale štát jej prispieval na činnosť. Do volebného súboja o štyri roky vstúpilo 17 subjektov, z ktorých šesť samostatne uspelo. Zo zvyšných jeden nedostal viac ako tri percentá. Pomerne široká vládna koalícia vydržala celé volebné obdobie.

Voľby v roku 2002 síce z nej zomleli dve strany (SDĽ a SOP), ale z 26 kandidujúcich boli iba tri, ktoré sa síce nedostali do parlamentu, ale mali nárok na štátnu dotáciu. Omnoho menej subjektov (21) sa uchádzalo o dôveru občanov v roku 2006. Bránu Národnej rady z nich prekročilo iba šesť a dva dosiahli úroveň 3 až 5 % hlasov.

O štyri roky neskôr ich súťažilo ešte menej – 18. Aj vtedy zaznamenalo úspech iba šesť strán a dve ďalšie získali finančný príspevok od štátu. Predčasné voľby v roku 2012 boli súbojom 26 značiek. Voliči rozhodli o tom, že poslanecké mandáty si rozdalo šesť subjektov, dva zostali tesne pred bránami NR SR, utešujúc sa aspoň z našej finančnej podpory.

Po voľbách Smer – sociálna demokracia nepotreboval na vládnutie partnera. Voľby, ktoré sa uskutočnili pred štyrmi rokmi, poslali dve strany do zóny tesne pod hranicou zvoliteľnosti a z celkového počtu 23 strán napokon v Národnej rade pôsobilo šesť.

Potrebujeme silného hráča

V blížiacich sa voľbách kandiduje 25 partají. Podľa preferencií môžeme očakávať, že niektoré sa síce dostanú do bieleho paláca na Vodnom vrchu v Bratislave s odretými ušami, ale reálne je aj to, že tam nebudú. Celkovo šesť-sedem z nich nemá stoličky v Národnej rade isté.

Ale isté je to, že majú stabilne nad tri percentá preferencií a štát im tak zrejme bude prispievať na činnosť a refundovať náklady na predvolebnú kampaň. Ani to však ešte nie je ten najväčší problém.

Pohľad na výsledky parlamentných volieb v ére samostatnosti Slovenska ukazuje, že stabilitu koalície určuje počet hlasov odovzdaných najsilnejšej koaličnej strane. Doteraz sme mali dve vlády vedené stranou, ktorá získala okolo 15 % hlasov. Ani jedna nevydržala celé volebné obdobie. Pre koalíciu je kľúčové mať najsilnejšiu stranu s viac ako 20 % hlasov.

Napríklad HZDS získalo v roku 1994 celkovo 34,96 % hlasov, o štyri roky neskôr ich malo síce najviac – 27 %, ale vládu zostavovala koalícia SDK so silou 26,33 %. Tá s písmenkom navyše – ako SDKÚ – mala v roku 2002 15,09 % hlasov a zostavila ďalší koaličný kabinet.

Voľby v roku 2006 už priniesli príležitosť pre Smer. So ziskom 29,14 % vládol s dvoma partnermi, z ktorých sa HZDS v ďalších voľbách do parlamentu už nedostalo. Tie v roku 2010 vyhral Smer s 34,79 % hlasov, ale na dva roky zostal v opozícii.

Koaličnú vládu na čele s premiérkou Ivetou Radičovou tvorili strany, z ktorých najviac hlasov (15,42 %) získala SDKÚ-DS, no zvyšní traja partneri boli preferenčne slabí. Udržala sa pri moci iba dva roky. Po predčasných voľbách v roku 2012 Smer vládol sám so ziskom 44,41 % hlasov.

Rozhoduje obsah a autentickosť

Po predchádzajúcich voľbách v roku 2016 vznikla koalícia štyroch, po odstúpení Siete troch strán. Karty v nej rozdával Smer (28 28 %). SNS a Most-Híd teraz balansujú pri vchodových dverách parlamentu, najsilnejšiu vládnu stranu čaká zrejme desaťpercentný pád popularity.

Keď si dnes niekto myslí, že strany tancujúce okolo 10 percent budú tvoriť koalíciu, ktorá vydrží štyri roky vládnutia, je na omyle. Slovensko potrebuje menší počet strán, ale pritom preferenčne silných. Musia mať jasný program, užitočný obsah, autentických rečníkov a k tomu treba v budúcnosti pridať i viac volebných obvodov pre parlamentné voľby, a nie iba ten súčasný jeden pre celú republiku.

Ak chcú politické strany pokračovať vo svojej činnosti, musia priznať, že systém, ktorý skorodoval, nestačí prebrúsiť, ale ho treba radikálne zmeniť. Inak zostaneme v bludnom kruhu, z ktorého sa neraz ponúkajú falošné východiská. V kruhu, kde strany iba dožívajú a ľudia prežívajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zvoliteľnosť #volebný pat #Smer #prieskumy #preferencie #Politické strany #Národná rada #kampaň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku