Rovné vôbec nemusí byť spravodlivé

V rámci prebiehajúcej kampane sledujeme rozličné neštandardné momenty, keď jeden politický subjekt, cítiac sa vyprovokovaný, dva týždne pred voľbami napĺňa dve tretiny svojho programu.

17.02.2020 14:00
debata (2)

Ďalší zase vyzýva k spoločnému programu opozičných síl, o ktorom majú rozhodnúť ľudia v akomsi elektronickom referende. Iní dosť nešťastne volia heslá či infantilizujú nástroje politického marketingu, a to všetko v čase nárastu extrémizmu. Nehľadajú sa jeho príčiny, nehoja sa hnisajúce rany spoločnosti, iba sa hasia dôsledky. Akoby sme chceli pohárom vody utíšiť lesný požiar.

Nič z toho však nie je vizionárske a všetko smeruje k ešte väčšej polarizácii už aj tak veľmi rozpoltenej spoločnosti. Predvolebná kampaň sa nevedie v duchu súboja hodnôt a myšlienok, cestou ponuky riešení na pretrvávajúce sociálne a hospodárske problémy. Rôzne návrhy či opatrenia uvedené vo volebných programoch sa už nedostávajú do živého politického ringu v takej intenzite, ako by bolo žiaduce, nie sú nástrojom aktívnej súťaže.

Volebné programy bez vízií a hodnôt

Politické strany rezignovali na riešenia a rozum, nechávajú sa unášať emóciou a veria, že to je presne to, čo volič potrebuje a na čo reaguje. Vyvolávanie politických vášní je oveľa jednoduchšie ako upútanie ľudí témami v sociálno-ekonomickej oblasti. Vyťahujú irelevantné problémy a marginalizujú skutočné existenčné témy.

Pre pracujúceho človeka s priemernými či nižšími príjmami či chudobného je rovná daň nastražená pasca, do ktorej by sa nemal dať vlákať.

Volebný konflikt sa vedie vo dvoch hlavných líniách. Tou prvou je opozícia verzus koalícia, druhou konzervativizmus verzus liberalizmus. Konfliktné otázky práca verzus kapitál a ľavica verzus pravica zanikajú. Mnohé strany vypočítavo a zámerne tieto línie a z nich vyplývajúcu hodnotovú a ideovú orientáciu stierajú a tomu prispôsobujú aj svoje programy s cieľom osloviť všetkých.

Idey a vízie smerujúce k zlepšeniu postavenia zamestnanca a ku skvalitneniu sveta práce sa ani tentoraz nestali hlavnou osou, okolo ktorej by sa mal zvádzať predvolebný boj. Niektoré kandidujúce subjekty vypracovali stovky strán programových textov, no tieto zanikajú pod hrubým nánosom zosmiešňovania súpera a nezdravou dávkou populizmu.

Daňová politika a daňový mix

Viaceré strany sa domnievajú, že si vystačia s tým, čo už v minulých rokoch predviedli či (ne)dokázali. A pri niektorých je nepopísaný list predvolebného programu asi tou najlepšou ponukou.

Oblasť daní a odvodov je jednou z kľúčových zrážok čistého pravo-ľavého súboja v pomyselnej konfliktnej línii práca verzus kapitál. Od toho, ako sa nastaví daňová politika a daňový mix, závisí, ako sa budú napĺňať ciele a realizované opatrenia ďalších verejných politík.

Filozofia zdaňovania determinuje smerovanie spoločnosti, hlavného nositeľa daňového bremena, mieru prerozdeľovania bohatstva a v prospech koho, ako aj mieru sociálnej spravodlivosti. Rovná daň nie je až taká rovná a prispieva k prehlbovaniu sociálnych a príjmových rozdielov.

Z nej profitujú najmä bohatí a najviac sa ubližuje chudobným. Zároveň prispieva k oslabovaniu verejných zdrojov a prenosu daňovej záťaže na príjmovo slabších. Ide o neoliberálnu dogmu, ktorá sa zahryzla do daňových systémov krajín tzv. východného bloku.

Obhajcovia rovnej dane argumentujú tým, že pri nej každý zaplatí rovnaký diel zo svojho príjmu. Oči chudobnejších sa snažia zalepiť jej prípadným znižovaním. Ale akosi zabúdajú na ekonomické pravidlo, že čím má človek viac peňazí, tým nižšiu hodnotu pre neho znamená ďalšie nadobudnuté euro.

Nastražená pasca pre pracujúcich

Ak si človek s čistým mesačným príjmom 600 eur musí kúpiť nové topánky za 60 eur, majú pre neho inú hodnotu ako pre kohosi s príjmom napríklad 10-tisíc eur. Toto pravidlo platí aj opačne. Ak chudobný človek nadobudne euro navyše, má pre neho vyššiu hodnotu ako pre bohatého. Zároveň to pomyselné euro dokáže v oveľa vyššej miere pozitívne ovplyvniť jeho životnú úroveň.

Tak je to aj s rovnou daňou. Aby obaja – chudobný i bohatý – pri platení daní pocítili vplyv na svoju životnú úroveň a stratu z príjmu rovnako, je nevyhnutné zaviesť progresívne zdaňovanie. Len platenie vyšších daní pre bohatých a nižších pre chudobných vedie k spravodlivému rozloženiu daňovej záťaže. Čiže ak niekto vo svojom programe sľubuje plošné znižovanie daní alebo rovnú daň, v skutočnosti zaťažuje nízkopríjmových ľudí a podporuje bohatých.

Nie je tiež možné na jednej strane sľubovať podporu mladých rodín, zvýšenie materského, zabezpečenie kvalitných sociálnych služieb, garantovať výstavbu nájomných bytov či predškolských zariadení a na druhej strane deklarovať zníženie daňového a odvodového zaťaženia. V skutočnosti by také opatrenia viedli k neudržateľnosti, zaťaženiu domácností a spotrebiteľov alebo k oslabeniu niektorých verejných politík.

Logicky sľubovanie vyšších daní by nemalo zabezpečiť pre strany vyšší volebný potenciál. Ale pre pracujúceho človeka s priemernými či nižšími príjmami či chudobného je to nastražená pasca, do ktorej by sa nemal dať vlákať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #kampaň #pracujúci #liberalizmus #rovná daň #volebné programy #elektronické referendum #konzervativizmus #neoliberálna dogma
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy