V diskusiách sa najviac priestoru venuje korupcii, povolebným spojenectvám a vzdoru voči pravicovému extrémizmu. Každá z tém má svoj význam, ale politická realita je príliš komplexná na to, aby jedna z nich bola univerzálnou odpoveďou na všetky problémy krajiny.
Matovič a moc v rukách majetných
Z programov a rétoriky jednotlivých strán sa javí, že v týchto voľbách ide o zápas dobrých oligarchov proti tým zlým. Milionári sa zaštiťujú záujmami neprivilegovaných občanov, tí im však zväčša vyhovujú len ako masa blahosklonne prijímajúca ich rozhodnutia. Aj preto sa v nezmyselnej ankete Igor Matovič nepýta na priority, ktoré by si ľudia zadefinovali sami, ale ich využíva iba ako roztlieskavačov pre svoje chaoticky zoskupené nápady.
Hoci najnovší kandidát na premiéra hlása, že sa zasadzuje o ústavné právo občanov na priamy výkon moci, ducha demokracie stavia na hlavu. Matovič správne porozumel odcudzeniu, ktoré mnohí cítia k našim politickým reprezentantom, no namiesto účinného liečiva predpisuje placebo.
Pokiaľ sa v politike nechceme donekonečna spoliehať na tzv. slušných boháčov, mali by sme od novej vlády, nech už bude akákoľvek, vyžadovať reformu volebného systému a pravidiel hry.
Oligarchia nie je prirodzenou anomáliou demokracie, ale prejavom jej nedôslednej realizácie. Oba uvedené spôsoby vlády sa líšia z vlastnej podstaty. Kým oligarchia moc fakticky koncentruje v rukách nemnohých majetných, demokracia ju rozptyľuje medzi jej pôvodcov. Demokracia, akú zakúšame nielen na Slovensku, je sviatočná. Presne v duchu, v akom sa líder OĽaNO vyjadruje o voľbách.
Nie je to politika všedného dňa, ale nedele, kde je občan pasívny ako divák poludňajšej politickej diskusie. Môže dianie komentovať, zapojiť sa do ankety, ktorý z debatérov je presvedčivejší, no tam sa jeho právomoci končia. To, že si podľa ústavy každý môže založiť stranu a uchádzať sa o priazeň verejnosti? Podobne formálny výklad demokracie ľuďom kole oči a v kombinácii s pokrytectvom politikov a rozbujnenou nespravodlivosťou opodstatňuje úspech radikálnych hnutí.
Finančne podmienené ústavné právo
Pre formálnu demokraciu je oligarchia zákonitá. Ústavne garantované právo politicky sa organizovať je pre vládu ľudu nevyhnutným, no nepostačujúcim základom. V prípade parlamentných volieb je dokonca toto právo finančne podmienené kauciou vo výške 17-tisíc eur. Aby však mohla strana či hnutie pomýšľať na čo i len zmienku v prieskumoch verejnej mienky, potrebuje státisíce na kúpu mediálneho priestoru: bilbordov, reklamy v tlači či na internete.
Bez štedrého sponzora alebo rizika vysokého dlhu pripomína boj o miestenky v Národnej rade trpkosmiešny výpad dona Quijota proti veterným mlynom. Zoskupenia, ktoré do ringu vstupujú nízkonákladovo, zvyčajne končia ako kulisy mediálne preferovaných strán a hnutí.
Absurdná globálna majetková nerovnosť je vysoko výbušná a v minulom roku prvé iskry masívneho občianskeho vzdoru preskočili na všetkých kontinentoch. Pritom nálada nie je iná ani na Slovensku.
Len ťažko si dnes človek zoženie vlastné bývanie alebo podstúpi lekársky úkon bez toho, aby tým neprispel do pokladničky agresívnych finančných skupín. Tie spolu s bohatými jednotlivcami vstupujú do politiky priamo, zo zákulisia alebo sprostredkovane cez médiá, aby sa demokratická alternatíva k oligarchii javila ako nemožná.
Časť verejnosti tak svoje nádeje paradoxne upína k „etickej oligarchii“, ktorá je iba modernejšou verziou bájneho osvieteného monarchu láskavo vedúceho svoj ľud, dokým jeho vôli neodporuje. Aktívna účasť nielen vo vysokej politike, no často aj na jej nižších úrovniach je pre človeka zo strednej či z nižšej triedy podmienená spoluprácou so solventnými subjektmi.
Nevyhnutná reforma volebného systému
Politici, ktorí by to so splnomocňovaním verejnosti na rozdiel od Matoviča a ďalších mysleli vážne, by mali tlačiť na presun ťažiskového boja o voliča do verejnoprávnych médií a súčasne sa pokúsiť o výrazné zníženie povolených výdavkov na volebnú kampaň. Štát aj samosprávy majú prostriedky, ako zaistiť všetkým zúčastneným subjektom rovné podmienky bez ohľadu na veľkosť ich rozpočtu.
Spravodlivosti politickej súťaže by pomohlo i dosiaľ kontroverzné rozdelenie štátu na viac volebných obvodov, ktoré by aspoň sčasti vyvážilo výhodu koncentrovaného kapitálu. Viazanosť mandátu na konkrétny región by od politických reprezentantov vyžadovala väčšiu vnímavosť k problémom, ktoré ľudí v tom-ktorom kúte Slovenska trápia najpálčivejšie.
Pokiaľ sa v politike nechceme donekonečna spoliehať na tzv. slušných boháčov, mali by sme od novej vlády, nech už bude akákoľvek, vyžadovať reformu volebného systému a pravidiel hry. Ak nevzniknú prajné podmienky pre plynulú transformáciu občianskej iniciatívy do politickej, ostaneme naďalej vydaní na milosť a nemilosť milionárov v politike a ku skutočnej občianskej samospráve sa ani len nepriblížime.