Čo s tým urobí nová vládna moc?

23.02.2020 09:00

V parlamentných voľbách vystavuje volič účet končiacej vláde a preddavkuje budúcu vládnu moc. Kým tú prvú zažil na vlastnej koži, o tej budúcej nevie takmer nič.

Slovenský volič – na rozdiel napríklad od francúzskeho – nečíta volebný program ani tej strany, ktorej sa rozhodol dať svoj hlas. Z bilbordov sa síce dozvedá, že má dať hlavu hore, alebo že „Poďme do nich!“, prípadne že rodina je základom pravdepodobne spoločnosti. Ktovie, ako mu to pomáha pri rozhodovaní sa pred volebnou schránkou.

Skúsme zauvažovať o účte vystavenom odchádzajúcej vláde za jej ekonomické vládnutie a čo preddavkuje volič jej nástupkyni.

Vila na Azúrovom pobreží

Nakrútenie videa s Počiatkovou vilou v južnom Francúzsku vynieslo jedno politické hnutie na čelo opozície. Zrekvirovaním tejto budovy nepochybne narastie majetok štátu, ktorý jedna vládna strana údajne rozkradla. Možno má hnutie pravdu, že zoštátnením jednej vily bývalého vládneho činiteľa sa podarí vyrovnať štátny rozpočet. No pravdu nemá, ak si myslí, že rozkrádanie a korupcia sú vyhradené iba pre politikov.

Uvidíme, či údajne v prospech boja s klimatickými zmenami bude pokračovať dotovanie elektromobilov, ktoré si môžu dovoliť kúpiť iba tí najsolventnejší, či sa ponechá veľkorysé štvorročné odpisovanie osobných áut pre podnikateľov.

Nebolo im treba míňať z volebného účtu na Azúrové pobrežie alebo Costa del Sol, stačilo sa povoziť krížom-krážom po „zemi, ktorá spieva“. Rezidencií z nevysvetliteľných zdrojov, za ktoré by sa nehanbili ani Pálfiovci, Erdődyovci či Andrášiovci, by tu našli oveľa viac.

Neplatenie daní alebo neoprávnené vratky DPH, rozkrádanie európskych fondov, nevyplácanie miezd či neodvedenie sociálnych odvodov sú iba ukážkou zo širokých možností „ako na to“. Prekvapujúco málo riešení proti tomu však ponúkajú politické strany, a to aj tie „slušné“.

Okrem majetkovej zodpovednosti politikov, ktorá sa u ministra financií sotva môže rovnať výške príjmov štátneho rozpočtu, iba zopár strán navrhuje nástroje známe v civilizovanom svete. Pred dvadsiatimi rokmi som sa pokúšala sfunkčniť jeden z nich: majetkové priznanie pre každého, no záujem sa ani vo vtedajšej vládnej ľavicovej strane nenašiel.

Štát blahobytu pre biznis

Odchádzajúca vláda urobila pre veľkých podnikateľov viac než dosť. Sťažujú sa iba tí, na ktorých sa neušlo či výnimočne na nich dopadol zvýšený bankový odvod. Zaviedla najnižšiu – po nulovej – sadzbu dane z dividend, dotácie a investičné stimuly rozdávalo ministerstvo hospodárstva ako svätý Mikuláš.

Pod hlavičkou podpory obnoviteľných zdrojov strana, ktorá vládla viackrát, už dávnejšie zaopatrila dotyčných podnikateľov asi na pätnásť rokov. Napriek tomu patríme k tým málo členským štátom Európskej únie, kde emisie CO2 neklesli, ale stúpli.

Pre malých podnikateľov jedna koaličná strana presadila zrušenie daňovej licencie, mimochodom, zle nastavenej, iná znížila daň z príjmu pre nich viac, ako sa to podarilo presadiť v Amerike prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

A čo nádejná nová vláda? Časť z nej by rada vzkriesila rovnú daň, časť chce zvýšiť zdaňovanie oligarchov, ale možno sa dosiahne zhoda i na uhlíkovú alebo digitálnu daň, lebo je to v programe terajšieho lídra opozície.

Uvidíme, či údajne v prospech boja s klimatickými zmenami bude pokračovať výberové dotovanie elektromobilov, ktoré si môžu dovoliť kúpiť iba tí najsolventnejší, či sa ponechá veľkorysé štvorročné odpisovanie osobných áut pre podnikateľov, ktoré pomáha súkromnej, a nie verejnej doprave.

Kardinálne hlúposti nielen krátko pred voľbami

Sotva v 30-ročnej histórii slovenskej demokracie nájdeme paralelu, aby sa desať dní pred voľbami predkladali sociálne zákony.

Volebný cyklus si vyžaduje, aby účinky prosociálnych opatrení zakúsil volič do volieb, a nie roky po nich. A aby sa zákony podarili presadiť, najsilnejšia vládna strana sa rozhodla súhlasiť aj s takou kardinálnou hlúposťou, akou je zrušenie diaľničnej známky. Fakticky podporila solidaritu naruby: solidaritu tých, ktorí si nemôžu dovoliť jazdiť autom, s tými, čo na to majú.

Končiaca vládna moc má však na svojom konte viac takýchto excesov, ak už nie hlúpostí. Patrí k nim programový výber zo súkromného dôchodkového piliera, ktorý je v rozpore s tým, prečo sa druhý pilier vehementne obhajoval. Alebo zrušenie koncesionárskych poplatkov pre vybrané osoby ohrozujúce verejnoprávnu RTVS. Sumou 2,32 eura, ktoré takto získali penzisti, si iste podstatne zlepšia svoj starobný dôchodok.

Hlavná politická sila si presadila hranicu veku na odchod do dôchodku. Bolo by to chvályhodné, keby to nezakotvila do Ústavy SR. A kvôli pravde mala priznať, že to bola ona, ktorá zaviedla mechanizmus automatického dvíhania veku do penzie v predchádzajúcom volebnom období.

Okrem toho uzákonila aj automatizmus zvyšovania odvodu do druhého piliera každým rokom od konca roka 2016 o 0,25 p­ercentuálneho bodu, až kým nedosiahne šesť percent v roku 2024. Na úkor Sociálnej poisťovne. To, že tým ohrozuje jej solventnosť a zdroje na vyplatenie 13. dôchodku, je zrejmé. Prečo to urobila, je či nie je ťažké pochopiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#volebný program #Poďme do nich! #Počiatkova vila #majetkové priznanie #klimatické zmeny #elektroautomobil #dividendy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku