Rozhodla vlna nahnevaných voličov

03.03.2020 12:00

Pred tridsiatimi rokmi boli pri vstupe Vladimíra Mečiara do politiky Ján Budaj a Milan Kňažko. Títo jeho bývalí veľkí podporovatelia stoja dnes pri volebnom triumfe Igora Matoviča.

Bude sa opakovať história alebo odčinia svoj bývalý omyl? Počúvajúc Kňažka, ktorému chýba akákoľvek sebareflexia, treba byť opatrný.

Matoviča vyniesla k víťazstvu rovnaká vlna ako pred rokom Zuzanu Čaputovú a v roku 2014 Andreja Kisku do Prezidentského paláca. Výlety do Cannes a na Cyprus stačili, aby sa váhajúci voliči priklonili k hnutiu OĽaNO. Ukazuje to, ako málo stačí slovenskému voličovi na prijatie dôležitého rozhodnutia.

Žiaľ, stačí mu naň jednoduchá, úderná reklamná kampaň ako pri kúpe akéhokoľvek bežného konzumného tovaru. Matovič bude musieť vládnuť v koaličnej vláde a pred stálou kritikou opozície, médií a verejnosti ho neochráni žiadny pláštik rešpektu premiérskej funkcie. Nie on, ale jeho voliči budú musieť zhodnotiť, či ich last minute rozhodnutie bolo správne, alebo to bol výstrel vedľa.

Matovič ako želaný obrusovač hrán?

Napriek tomu, že sa o lídrovi OĽaNO popísalo takmer všetko, málokto si všíma, že presadzuje tolerantné liberálne kresťanstvo, čo je na našej politickej scéne výnimka. Je to veľmi dôležité nielen pre budúcu koalíciu, ale pre celý štát.

V spoločnosti rozdelenej na konzervatívcov a liberálov, kde obe strany čoraz viac fanaticky sledujú svoju pravdu, typ Igora Matoviča môže byť želaným obrusovačom hrán. Navyše, budúca koalícia bude rozdelená medzi ekonomických pravičiarov (SaS, Za ľudí) a sociálne orientované hnutie Sme rodina. OĽaNO je v tomto smere vyvážené a sám Matovič môže spájať protichodné názory.

Igor Matovič bude musieť vládnuť v koaličnej vláde a pred stálou kritikou opozície, médií a verejnosti ho neochráni žiadny pláštik rešpektu premiérskej funkcie.

Teraz je síce šťastný z presvedčivého víťazstva, no určite by obetoval jedno percento pre koalíciu PS/Spolu, ktorá skončila mimo parlamentu. Príčinou nie je len chýbajúci charizmatický líder, ale aj určitá namyslenosť a neustále moralistické poučovanie najmä od politikov PS, čo mohlo odradiť mnohých voličov.

Tlmočenie fráz v kampani nezaujalo

Andrej Kiska mal viac šťastia a do Národnej rady preliezol len tak-tak. Za nízkou podporou strany Za ľudí netreba hľadať iba publikované videá, kde sa exprezident „odhalil“, ale hlavne jeho slabý výkon v kampani a neschopnosť hovoriť o ekonomicko-sociálnych témach. V podstate nemal na nič autentický názor a tlmočil len frázy.

Dajako zabudol, že jeho súpermi už nie sú Radoslav Procházka a Milan Kňažko, že za prezidenta nebol zvolený on, ale do tejto funkcie ho vynieslo „referendum“ o Robertovi Ficovi. Kiska tiež zabudol, že už nie je anjel, nepopísaný papier, jeho minulosť každý pozná. Takisto v jeho strane sa nenájde človek, ktorý by vedel hovoriť o ekonomike a sociálnych otázkach autenticky. Na programe o zdravotníctve spolupracovali ľudia napojení na Pentu a na kapitole o hospodárstve a financiách odborníci blízki Ivanovi Miklošovi.

KDH sa za posledné tri desaťročia delilo neustále, preto málokoho prekvapilo, že sa to udialo aj pred týmito voľbami. V súčasnosti strana už nemá punc ako po novembri 1989 a katolícky orientovaných politikov nájdeme aj na iných kandidátkach (OĽaNO, ĽS NS). Alojz Hlina nebol žiadnym veľkým lídrom, ako sa spočiatku podaktorí domnievali.

Výsledok Mosta-Híd ostáva tragédiou. Príčinou nie je len fakt, že vo finiši kampane mal troch lídrov (Béla Bugár, Árpád Érsek, Ábel Ravasz), ale nemal hlavnú tému, čelil obvineniam aj rozhádanosti na menšinovej politickej scéne. Tá mu odviedla liberálnych voličov do košiarov slovenských strán. Možno je dobre, že občania maďarskej národnosti už nevolia na etnickej báze, no podľa vnímania potrieb rozvoja Slovenska.

SNS nerobila v praxi zlú politiku, ktorá bola zväčša prínosom pre náš štát, ale kumulácia excesov Andreja Danka viedla k jeho zosmiešneniu naprieč celou krajinou. Navyše národniarom vyrástla konkurencia v strane Vlasť, ktorá jej vzala potrebné percentá.

Demokratická opozícia

Relatívnym víťazom volieb sa stal aj Smer. Vyše 18 percent je pre stranu bez programu a s kandidátkou zväčša „ošúchaných“ tvárí, ktorá dlhodobo padala, určite úspech. Podarilo sa to aj preto, lebo vzhľadom na atmosféru v spoločnosti vybičovanú i filmom Sviňa, volebná účasť bola pomerne nízka (65,8 percenta), čo bola pre Smer s pevným voličským jadrom výhoda.

V hodine dvanástej Robert Fico zatiahol ručnú brzdu strmého pádu, vyvolal mimoriadnu schôdzu parlamentu o trinástom dôchodku a zároveň Peter Pellegrini úspešne zvládol záverečné televízne debaty. Budú stavať na tom, že Smer je jediná demokratická opozičná strana v parlamente a tak ako v minulosti budú čakať na rozbroje a prešľapy novej vlády. Lenže v budúcnosti môže prevziať od opotrebovaného Smeru mandát hlavnej opozičnej sily iná, nateraz neznáma strana.

To všetko bude závisieť od fungovania novej vládnej koalície, pretože dnes vlastne nevieme, čo bude robiť. Volebná kampaň totiž nebola o programoch strán, ale o odchádzajúcej vláde Smeru. Dôveru k jej nástupkyni môže veľmi rýchlo naštrbiť to, ako sa jej podarí zvládnuť šírenie koronavírusu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNS #Robert Fico #Peter Pellegrini #Most-Híd #KDH #Igor Matovič #Andrej Kiska #Andrej Danko #Alojz Hlina #OĽaNO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku