Z Cannes a Limassolu do premiérskeho kresla

08.03.2020 09:00

Matovičovo video z Cannes o Počiatkovej vile si pozrelo okolo milióna divákov a to druhé z Limassolu asi o štyroch desiatkach schránkových firiem skupiny Penta, medzi ktorými sú Penta Investments Limited, Bory Mall Holdings Ltd., Svet Zdravia Holding Ltd. atď., asi 820-tisíc.

Mimochodom, jediným akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera, a.¤s., je HICEE B.V. v inom daňovom raji – v holandskom Rotterdame. Nepochybne obidve videá pomohli OĽaNO parlamentné voľby 2020 vyhrať.

Cyprus alebo Spojené štáty

Do Limassolu na Cypre je určite bližšie ako do amerických štátov Delaware, Wyoming či Nevada. Ale podľa poradenskej spoločnosti Bisnode pre slovenské firmy Cyprus už nie je najobľúbenejšou destináciou s daňovým zvýhodnením. Stali sa ňou USA. Vlani v nich pribudlo až 160 firiem a sídli tam 1 228 našich podnikov.

Nezávislá medzinárodná organizácia zaoberajúca sa okrem iného aj daňovými rajmi Tax Justice Network uvádza, že založiť schránkovú spoločnosť v niektorých malých štátoch USA možno v priebehu jednej hodiny i za sto dolárov. Či daňovými rajmi Delaware, Wyoming, Nevada a ďalšie zostanú, je podľa TJN otázne. Vlani v októbri konečne prešiel v Snemovni reprezentantov zákon proti anonymným schránkovým firmám. Zostáva ešte rozhodnutie Senátu a prezidenta USA.

Rozhorčenie nad „korupciou, ktorá zabíja“ a 400 miliónmi eur, ktoré údajne Penta vytunelovala zo zdravotníctva na jedinej transakcii, je namieste. Prostriedky uložené v daňových rajoch, ktoré mali zostať doma, presahujú však 10,5 miliardy eur. Keby sa aspoň časť z nich zdanila doma, mohlo by sa zabrániť nielen 5 000 zbytočným úmrtiam ročne, ale napríklad aj postaviť 20-tisíc nájomných bytov.

Nezávislá organizácia TJN zaoberajúca sa aj daňovými rajmi uvádza, že založiť schránkovú spoločnosť v niektorých štátoch USA možno v priebehu jednej hodiny i za sto dolárov.

Na boj s daňovými rajmi nestačí jeden minister. Veto v daňovej politike, ktoré zostáva mottom aj slovenskej pravice, zodpovedá za to, že Európska únia je v zásade tiež bezmocná.

Nedávno síce rozšírila zoznam nespolupracujúcich daňových rajov, voči ktorým uplatňuje isté sankcie, no medzi nimi sú iba exotické jurisdikcie ako americké Panenské ostrovy a Samoa, Fidži, Omán, Trinidad a Tobago a najnovšie Kajmanie ostrovy, Panama a Seychelské ostrovy. Medzi štátmi s „daňovými zvýhodneniami“ nie sú Cyprus, Holandsko, Luxembursko a, samozrejme, ani jednotlivé štáty USA.

Digitálna daň pre korporácie

Hnutia OĽaNO a Sme rodina sa zaviazali zaviesť digitálnu daň. Boris Kollár ju chce zaviesť pre veľké nadnárodné korporácie s globálnym ročným obratom nad 750 miliónov eur, rovnako ako sadzbu dane päť percent. Toto opatrenie by mohlo priniesť do rozpočtu 100 miliónov eur ročne. Ak by však týmto opatrením mali byť dotknuté aj Google a Facebook, ako Sme rodina predpokladá, nepochybne by to narazilo na odpor Washingtonu.

Francúzsko, ktoré chcelo už v tomto roku vyberať novú digitálnu daň od firiem ako Google, Apple, Facebook a Amazon, svoje rozhodnutie odložilo na koniec roka. Zatiaľ. Spojené štáty totiž pohrozili, že zavedú odvetné clá na francúzske tovary v hodnote 2,4 miliardy USD.

V Česku by mala digitálna daň vo výške sedem percent z tržieb začať platiť už od polovice tohto roka. Tamojšie ministerstvo financií počíta s príjmom do rozpočtu necelých 200 miliónov eur ročne. Ktovie. USA by mohli zaviesť odvetné opatrenia aj voči Českej republike, a strach z nich je veľký… So zavedením tejto dane váha pre rovnaké dôvody aj Spojené kráľovstvo.

Ako sa koaliční partneri dohodnú?

Strana Sloboda a solidarita svoje ultraliberálne predstavy o fiškálnej politike v porovnaní s predstavami z volieb v rokoch 2012 a 2016 trochu okresala, ale kde je záruka, že sa k nim nevráti? Odolal by Richard Sulík pokušeniu, ak by získal post ministra financií? SaS chce opäť rovnú daň na úrovni 19 percent a znížiť DPH, zrušiť daň z dividend a zrušiť daň z regulovaných subjektov. OĽaNO, naopak, počíta za určitých podmienok s ich zdanením sadzbou až 50 percent.

Otázne je aj to, či si časť programu Zdravé verejné financie prečítal Igor Matovič. Záväzky nezvyšovať celkové daňové a odvodové zaťaženie a dokonca znížiť zdaňovanie práce, ktoré by sa dalo akceptovať, ak by sa vzniknuté výpadky kompenzovali, mu sotva umožnia naplniť jeho sľuby v sociálnej oblasti. Akési zdaňovanie oligarchov či korupcie, neurčité progresívne majetkové dane a spornú digitálnu daň za takú náhradu možno ťažko pokladať.

Daňová medzera v DPH (teda rozdiel medzi potenciálnym a skutočným výberom dane) na Slovensku predstavuje okolo 23 percent a pri spotrebných daniach z minerálnych olejov na úrovni približne 13,7 až 16,8 percenta. Ich zníženie by bolo účinným spôsobom, ako zvýšiť daňové príjmy. No zásadne zlepšiť výber daní sa politici odhodlávajú už desiatky rokov bezvýsledne.

Zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov, starý známy UNITAS, ktorý do dvoch týždňov sľuboval sfunkčniť Ivan Mikloš v druhej Dzurindovej vláde, a dodnes nefunguje, by mohlo pomôcť. Ale „znížiť motiváciu ľudí a firiem obchádzať a neplatiť dane a odvody“, nepomôže znižovanie daní. Chce to komplex opatrení, ktoré môžu naraziť na SaS, ktorá obhajuje záujmy vysokopríjmových skupín a biznisu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#USA #Tax Justice Network #Sme rodina #SaS #Richard Sulík #Penta #Igor Matovič #daňové raje #Boris Kollár #OĽaNO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku