Domáca úloha pre novú diplomaciu

12.03.2020 18:00

Svetové usporiadanie v posledných rokoch prechádza významnými zmenami, v dôsledku ktorých dochádza k postupnému presunu geopolitického a geoekonomického centra z transatlantického priestoru smerom na východ do indo-pacifickej oblasti.

Zásadným dôsledkom geopolitických zmien je aj prebiehajúce súperenie dvoch veľmocí – Spojených štátov a Číny.

Kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú tento proces, sú jednak nepredvídateľné správanie USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, ale najmä ekonomický rozvoj a s tým súvisiaci mocenský nárast komunistickej Číny, ktorá sa čoraz častejšie snaží ovplyvňovať svetový vývoj vo vlastný prospech.

Zatiaľ čo priamy vplyv Trumpa na medzinárodný systém potrvá najviac dve volebné obdobia, mocenský potenciál Pekingu bude ovplyvňovať svetové dianie výrazne dlhšie. Hlavnou deliacou líniou týchto premien je ideologický konflikt medzi liberálnymi demokraciami a autokratickými režimami.

Hoci sa oblasť východnej Ázie zdá značne vzdialená, vývoj v regióne sa zákonite dotkne aj Slovenska, jeho bezpečnosti a ekonomických záujmov. Ako príklad môže poslúžiť prebiehajúci teritoriálny spor v Juhočínskom mori, kde si Čína proti ďalším piatim štátom nárokuje suverenitu nad ostrovmi a z toho vyplývajúce práva na ťažbu ropy i plynu či právo rybolovu.

Budúca slovenská vláda, ktorá sa práve formuje, a vedenie našej diplomacie si budú musieť začať všímať oblasti mimo tradičných domén zahraničnej politiky SR a venovať viac pozornosti indo-pacifickému regiónu.

Pokiaľ dôjde k otvorenému vojenskému konfliktu medzi USA a Čínou, je pravdepodobné, že jeho ohniskom bude Juhočínske more. Oblasť je pritom významná z pohľadu medzinárodného obchodu. Námornou trasou, ktorá tade prechádza, sa totiž ročne prevezie až polovica objemu svetového obchodu udávaného v tonách.

Akýkoľvek konflikt v tomto regióne bude mať pre otvorené ekonomiky, ktorých prosperita je postavená na medzinárodnom obchode, výrazné dôsledky. Zásadne by predražil ceny tovarov prepravovaných na ázijské trhy a z nich. To je aj prípad Slovenska, v roku 2016 bol od prepravy cez Juhočínske more závislý export v hodnote dvoch miliárd dolárov.

Ešte závislejšia je nemecká ekonomika. Cez Juhočínske more sa ročne prepraví až deväť percent všetkého nemeckého obchodu. Dosah konfliktu v tejto oblasti na Nemecko by ešte znásobil už aj tak značný priamy vplyv na Slovensko, pretože naša ekonomika je v rámci svetových hodnotových reťazcov výrazne previazaná práve s Nemeckom.

Čína vypĺňa vákuum, ktoré vo svete nechávajú čoraz viac izolacionistické USA a vnútorne nejednotná Európska únia. Prostredníctvom obchodu a investícií, ktoré tvoria jadro iniciatívy Novej hodvábnej cesty, rozširuje svoj politický vplyv, ktorý následne využíva na neutralizovanie medzinárodnej opozície proti svojmu konaniu doma a v zahraničí.

Budúca slovenská vláda, ktorá sa práve formuje, a vedenie diplomacie si budú musieť začať všímať oblasti mimo tradičných domén zahraničnej politiky SR a venovať viac pozornosti indo-pacifickému regiónu.

Pre Slovensko, ktoré za svoju prosperitu vďačí najmä ukotveniu v liberálnom svetovom poriadku, predstavujú vyššie uvedené situácie výzvu. Hoci sa u nás často ozývajú hlasy, že sme malou krajinou, ktorá nemá potenciál ovplyvňovať svetové dianie, opak je pravdou.

Ako členský štát EÚ a NATO máme omnoho väčší mocenský potenciál, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Výzvou však pre nás zostáva naučiť sa využívať členstvo Slovenska v týchto organizáciách ako pomyselný odrazový mostík, vďaka ktorému dokážeme prekračovať tieň vlastnej malosti.

Pokiaľ chceme z nášho ukotvenia ako krajiny globálneho Západu prosperovať i naďalej, musíme sa jednoznačne zapojiť do procesu geopolitických premien a po boku spojencov obhajovať normy liberálneho svetového systému. Prirodzení spojenci v tomto súťažení demokracií proti autokraciám sa nachádzajú i vo východnej Ázii.

Japonsko, Južná Kórea, ale aj Taiwan, ktorý Čína považuje za separatistickú provinciu, napriek tomu, že na ostrove funguje demokraticky volená vláda, sú krajiny s vysokým stupňom ekonomického rozvoja a vysokou kvalitou demokratického zriadenia. Keďže s týmito štátmi vyznávame rovnaké hodnoty, budú fungujúce partnerstvá s nimi pre Slovensko a EÚ kľúčové pri vyvažovaní rastúceho vplyvu Číny na systém svetového vládnutia.

Krajiny východnej Ázie, či už komunistická Čína, alebo miestne demokracie, sa však na Slovensku tradične vnímajú len ako ekonomickí partneri. Nedávna skúsenosť prezidentky Zuzany Čaputovej po stretnutí s čínskym ministrom zahraničia Wang Yi, keď hlava štátu spomenula otázku porušovania ľudských práv v Číne, ukázala, že otváranie politických a hodnotových otázok vo vzťahu s východnou Áziou je ešte stále výnimočné. Tomu zodpovedá i veľká mediálna pozornosť, ktorú stretnutie vyvolalo.

Pokiaľ Slovensko chce aktívne tvarovať svoj osud na pozadí geopolitických zmien, nesmie sa báť priniesť do obchodných vzťahov aj trochu politiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zuzana Čaputová #Taiwan #liberálny svetový poriadok #juhočínske more #Donald Trump #Čína #nová vláda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku