Primátor Hlohovca sa v tlači sťažuje: „My máme teraz robiť rozhodnutia… bez toho, aby niekto na centrálnej úrovni jasne povedal, čo sa má urobiť.“ Asociácia nemocníc vyhlásila, že už „pred takmer dvoma týždňami požiadala MZ SR o pomoc… ale oficiálnu odpoveď doteraz nedostala“. A tak usúdila, že „stav pripravenosti a úprimnosť vyhlásení je na úrovni KSČ a Černobyľa“.
Život je úradníkova mora, ide si svojimi cestičkami, raz lepšími, inokedy horšími. Šíria sa správy dokazujúce, že pekné vyhlásenia politikov nám nijako nepomáhajú v boji proti pandémii, lebo v dennodennej realite sú linky nemocníc preťažené, pravidlá zmätočné, neúplné, celému snaženiu chýba systém a velenie.
Viniť zo súčasného stavu premiéra Petra Pellegriniho je zbytočné. Ten má mnohé veľké právomoci, ale ak nerozhoduje vo svojej strane, nemá reálne páky ani na ministrov a môže rozhodovať akurát tak o plate vedúceho úradu vlády. Lebo iba oni riadia a zodpovedajú za činnosť pridelených ministerstiev. A kto vie, či sa doterajší ministri nestarali viac o vrecko svoje a svojich sponzorov než o štát. Neboli by prvými ani poslednými, ktorým by polícia dokázala psie kusy.
My sa trápime Istanbulským dohovorom, kým vyspelé štáty klimatickou zmenou, vývojom nových technológií a konkurencieschopnosťou.
Vo štvrtok Európska centrálna banka vyzvala vlády na urgentné opatrenia na zabránenie vzniku globálnej hospodárskej krízy. Britský minister financií Rishi Sunak predstavil balík v prepočte takmer 14 miliárd eur na odvrátenie recesie v obave, že pätina pracujúcich bude nútená ostať doma. Pre malé podniky, ktorým budú chýbať zamestnanci, alebo budú mať nedostatok hotovosti, chce pomôcť dvoma miliardami eur.
Talianska vláda vyčlenila na pomoc 25 miliárd eur, pričom rodinám a malým podnikom prerušuje splácanie hypoték, menších úverov a revolvingových pôžičiek.
Podľa bývalého ministra spravodlivosti Tomáša Boreca pôsobilo nedávno vo Viedni 2 000 advokátov, v Bratislave 2 500! Zákony, nariadenia a vyhlášky namiesto manažmentu, logistiky a komunikácie… My sme si vybrali prvú cestu, spoliehame sa, že obrovský počet často sa meniacich zákonov je pre nás dobrý.
Vyspelé a úspešné rozvojové štáty išli cestou manažmentu – strategického plánovania, delegovania kompetencií, riadenia, monitorovania a vyhodnocovania. My sa trápime Istanbulským dohovorom, kým vyspelé krajiny klimatickou zmenou, vývojom nových technológií a konkurencieschopnosťou.
Zvykli sme si komplikovať veci, aby nik nebol zodpovedný a každému aspoň trochu kvaplo. Keď štyri áre zanedbaného mestského pozemku majú riešiť dve samosprávne a jedna štátna inštitúcia spolu s obyvateľmi, tak výsledkom nemôže byť nič než škoda. Ako chceme takto riadiť štát?
„Po dvoch dňoch krízového pozorovania zblízka konštatujem, že tento štát neexistuje,“ píše primátor Hlohovca Miroslav Kollár, najnovšie aj poslanec strany Za ľudí.
Zvykli sme si, že najväčším úspechom ministrov je, ak nič nepokazia a že o priamo volených županoch a starostoch tri a pol roka nepočuť. A na to, že problémy sa nechávajú vyhniť a riešia sa len najhoršie krízy. Preto je dnes také jednoduché rozdeliť republiku na polovicu: stačí uzavrieť pár ciest. Preto sme dnes v stave, že málokto vie, čo má robiť.
Ministri už hádam vedia, komu dajú medaily. Ešte lepšie by bolo, keby uvažovali o podpore tých, čo prví prichádzajú pre epidémiu o príjem: mladých rodín, malých podnikateľov a vybraných odvetví. Nebudú stačiť formulky o deficite a dlhu, o reformách, ani o výške sadzieb. Treba prijať zodpovednosť, prizvať odborníkov a konečne konať pre spoločnosť.