Ako koronavírus rúca tabu vyrovnaného rozpočtu

22.03.2020 09:00

Podľa Igora Matoviča ustúpil Richard Sulík od kategorickej požiadavky získať pre seba kreslo ministra financií kvôli koronavírusu. Keby to nebolo cynické, povedala by som, že táto epidémia priniesla aspoň jeden pozitívny výsledok.

Predseda SaS ako kompenzáciu dostal okrem kresla ministra hospodárstva aj funkciu prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku. Ústava SR funkciu prvého podpredsedu nepozná, no zrejme to ani jednému z nich neprekáža. Dôležitejšie je, aby si nový šéf rezortu financií Eduard Heger uchoval voči Sulíkovi nezávislosť tak, ako som to dosiahla ja voči Ivanovi Miklošovi.

Čo je dobré pre General Motors, je dobré pre Ameriku

Politika nového ministra hospodárstva bude, prirodzene, propodnikateľská. Prečo, to si môžeme prečítať v časti volebného programu SaS – 5.1 Agenda 2020: „…ak sa bude dariť podnikateľom, nech sa to ,sociálnym' politikom akokoľvek nepáči, bude sa dariť aj zamestnancom“.

Ide o slovenskú verziu údajného výroku pripisovaného Charlesovi Erwinovi Wilsonovi, ktorý v roku 1953 presedlal z funkcie prezidenta General Motors do kresla ministra obrany USA. Ani jedna z verzií neplatí.

Na prevzatie moci a udomácnenie sa tentoraz nová vláda nebude mať ani jeden deň. Nezávideniahodná situácia pre nás všetkých.

Pandémiu koronavírusu budúca vicepremiérka Veronika Remišová priliehavo prirovnala k vojnovému stavu. Vtedy sa vláda obvykle nevymieňa. Na prevzatie moci a udomácnenie sa tentoraz nebude mať ani jeden deň. Nezávideniahodná situácia pre nás všetkých.

Nová vláda bude musieť okrem iného riešiť aj to, ako minimalizovať straty z pandémie. Bude podľa ducha volebného programu SaS minimalizovať iba straty podnikateľov?

Pre koho budú peňažné náhrady?

Medzi prvými vypočítavali pokles tržieb vinou epidémie zástupcovia Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr či Asociácia hotelov a reštaurácií.

Straty budú postupne vyčísľovať ďalší: dopravcovia, výrobcovia, ktorí obmedzia produkciu pre výpadok domáceho a zahraničného dopytu alebo v dôsledku zhoršenia zásobovania či karantény zamestnancov. To je prípad bratislavského Volkswagenu, trnavskej automobilky PSA i ďalších.

Slovenskí podnikatelia budú žiadať peňažné náhrady tak, ako to už robia firmy v zahraničí. Vlády musia zvážiť, či budú veľkým spoločnostiam vyrovnávať nerealizovaný zisk, alebo či sa prednostne zamerajú na pomoc najviac poškodeným. Pôjde o živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí si nemali ako vytvárať väčšie rezervy. Dezignovaný minister hospodárstva vyhlásil, že pomôcť treba všetkým (firmám)…

Z trinástich opatrení navrhovaných odchádzajúcou vládou chce Sulík prehodnotiť iba niektoré. Nevieme, aké kroky v prospech podnikateľského a aké v ústrety „nepodnikateľskému“ sektoru schváli kabinet Igora Matoviča. Či a ako bude kompenzovať straty zamestnancov na mzdách pri odstávkach výroby, karanténe, nútenej práceneschopnosti počas starostlivosti o malé deti alebo dokonca v prípade straty práce.

Môžeme si pripomenúť niektoré opatrenia z roku 2009 u nás alebo sa inšpirovať zahraničím. Dánska vláda chce pokryť firmám až 75 percent platov zamestnancov, ak sľúbia, že nebudú prepúšťať. Krízový fond v Rakúsku bude určený na podporu zamestnancov, ktorí boli nútení prejsť na vyplácanie hodinovej mzdy alebo prišli o prácu vôbec.

Ešte radikálnejšie koná hongkonská vláda. Ako vyrovnanie za straty spôsobené nedávnymi protestmi a koronavírusovou epidémiou sa rozhodla každému rezidentovi nad 18 rokov vyplatiť 10-tisíc hongkonských dolárov (1 284 USD).

Kompenzácie áno, ale z čoho sa uhradia?

Pravdepodobne Kongres USA odobrí podobné opatrenie. Minister financií Steve Mnuchin totiž uviedol, že Trumpova administratíva plánuje ihneď, „kým koronavírus neochromí ekonomiku“, poslať „cash“ každému Američanovi.

Zámer je zrejmý: posilnením kúpnej sily domácností chcú zabrániť vzniku novej recesie. Napokon nejde o novinku. V roku 1969 nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman navrhoval na odvrátenie recesie podobné opatrenie. Nazval ho „peniaze z helikoptéry“.

Opakuje sa skúsenosť z Veľkej recesie. Americká centrálna banka Fed a vláda reagovali rýchlo a razantne. Spojené štáty pomerne rýchlo dosiahli rast HDP a rekordnú zamestnanosť. Reakcia Európskej centrálnej banky na šírenie zákerného vírusu sa nepokladá za dostatočnú a o koordinovanom postupe európskych lídrov ťažko hovoriť.

Znovunastolenému návrhu zaviesť eurobondy a pomôcť v prvom rade Taliansku, ktoré je najviac postihnuté pandémiou a čelí nárastu úrokových sadzieb na finančných trhoch, oponuje opäť Nemecko. A ponúkané zdroje z európskeho rozpočtu sú poddimenzované. Zostávajú peniaze z domáceho rozpočtu.

Lídri strán novej slovenskej koalície sa v diskusnej relácii TA3 zhodli na tom, že treba vyčleniť prostriedky na pomoc firmám, aby prežili, a ľuďom, aby neprišli o príjem. V televíznej debate zaznelo, že ochrana zdravia, udržanie pracovných miest a záchrana ekonomiky sú dôležitejšie ako štátny deficit.

Platí to o to naliehavejšie vo „vojnovom stave“. Vyrovnaný rozpočet musí preto prestať byť aspoň teraz tabu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Richard Sulík #minister hospodárstva #minister financií #Milton Friedman #koronavírus #kompenzácie #Igor Matovič #Charles E. Wilson #Agenda 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku