Opatrenia, ktoré prijala tirolská vláda, platia do 5. apríla, a to pre každú z tamojších 276 obcí. Občania musia všetko vybavovať v svojom najbližšom okolí. Ísť do iných miest smú výlučne iba v prípade, že tam pracujú, alebo sa inak nedostanú k základným potravinám i službám.
Tirolčania teda musia dodržať prísnejší denný režim ako ostatní Rakúšania. Susedné spolkové krajiny žijú od utorka v podmienkach vyhláseného výnimočného stavu, ktorý sa ich podľa kancelára Sebastiana Kurza týka najmä tým, že treba obmedziť sociálne kontakty na osoby v spoločnej domácnosti a opustiť svoj byt či dom výlučne v prípadoch, že musia ísť do zamestnania alebo na nevyhnutné nákupy potravín a hygienických potrieb.
Tvrdý prístup vlády vo Viedni sa považuje za vzorný nielen v Rakúsku. Kurz, ktorého novinári ešte nedávno označovali za mlčiaceho kancelára, sa v posledných týždňoch spolu s ministrom zdravotníctva Rudim Anschoberom stali presvedčujúcimi manažérmi krízovej situácie. Kancelár súčasne ostro kritizuje vlády ostatných štátov EÚ za nedostatok solidarity v boji proti rozširovaniu koronavírusu, čím vyvolal nevôľu vo viacerých európskych metropolách.
Tirolská obec Ischgl je smutným príkladom ľahostajnosti prístupu k hrozbám epidémie, ktorú už pociťuje na vlastnej koži celý starý kontinent. Dnes sa už vie, že sa tam stovky zahraničných turistov nakazili nebezpečným vírusom.
Island varoval svojich občanov pred cestami do Tirolska od 5. marca, hoci prvé prípady infekcie koronavírusom u krajanov vracajúcich sa z Rakúska zaevidovali v Reykjavíku už 29. februára. Napriek tomu tirolské úrady vychádzali z toho, že sa Islanďania nakazili inde cestou domov a začali konať až 9. marca. Rakúska vláda nariadila prvé reštrikčné opatrenia o tri dni neskôr.
Tirolská dráma spočíva najmä vo dvoch skutočnostiach. Na jednej strane zlyhali tamojšie úrady. Zároveň treba položiť otázku, prečo v takejto situácii nezakročilo rakúske ministerstvo zahraničných vecí, zodpovedné za informácie pre cestujúcich turistov.
Ischgl musí byť posledným negatívnym príkladom domýšľavého prístupu, že koronavírus je fenoménom, ktorý zvládneme odmietaním spoločnej zodpovedností za celú Európu.
Na druhej strane nemôžeme byť veľmi prekvapení správaním tirolských autorít preto, lebo zodpovední politici v celej Európe podceňovali dôsledky rozšírenia koronavírusu. Dodnes sa nevedia dohodnúť na spoločných účinných krokoch v boji proti COVID-19. Práve naopak, Veľká Británia ani Holandsko zatiaľ neuznávajú nevyhnutnosť brániť sa pred masovou infekciou striktným obmedzením kontaktov medzi ľuďmi.
Tým, že zatiaľ vieme iba málo o tom, akou cestou sa treba vybrať v situácii, kde ľudstvo nemá k dispozícii žiadne lieky proti chorobe COVID-19, existuje množstvo vysvetlení, prečo zlyhali tirolskí úradníci, ale zďaleka nielen oni. O to dôležitejšie bolo nestrácať čas a dôkladne prešetriť udalosti, ktoré viedli ku katastrofe.
Predbežným výsledkom vývoja tejto situácie je karanténa, ktorú vyhlásili v Tirolsku. Okrem toho treba rátať s tým, že čoskoro úrady uzavrú parky a iné verejné priestory v celom Rakúsku, kde sa napriek zákazu vychádzok ešte pohybujú vedľa seba tisíce ľudí.
Samozrejme, bude sa diskutovať o výmenách politikov, ktorí za to zodpovedajú. Hoci, ako to vidíme na Slovensku, v čase núdzového stavu je dosť háklivé odovzdať moc novej vládnej garnitúre.
Tak či onak, najdôležitejšie posolstvo z Tirolska znie, že Ischgl musí byť za každých okolností posledným negatívnym príkladom domýšľavého prístupu, že koronavírus je fenoménom, ktorý zvládneme odmietaním spoločnej zodpovedností za celú Európu. A možno i za celý svet.