Núdzové ekonomické opatrenia

25.03.2020 14:00

Epidémia koronavírusu zasiahla medzinárodné hospodárstvo v situácii, keď sa po veľkej medzinárodnej kríze v roku 2008 opäť objavila finančná bublina. V odvetviach, ako je automobilový priemysel, existovali výrazné nadmerné kapacity. Táto krehká stabilita komplikuje riadenie riešení ekonomických dôsledkov epidémie.

Epidémia má za následok vonkajší šok na hospodárstvo. V záujme zachránenia životov začali vlády ukončovať veľa ekonomických aktivít, počnúc niektorými výrobnými linkami až po rôzne služby. Sú to dočasné opatrenia a nie je známe, ako dlho budú trvať. Výzvy krízového riadenia sú ochrana existujúcich firiem a pracovných miest, poskytovanie kompenzácie ľuďom, ktorí strácajú príjem, a bránenie zrúteniu platobných reťazcov. Preto sú vo veľkom rozsahu potrebné štátne dotácie, verejné pôžičky a injekcie likvidity centrálnej banky. Je to forma keynesiánskej politiky.

Finančná podpora pre podniky je štandardnou súčasťou programov krajín EÚ, vo väčšine prípadov dokonca aj priorita. Takéto programy zahŕňajú obrovské programy verejných pôžičiek, napr. v Nemecku prostredníctvom štátnej rozvojovej banky KfW, úverových záruk, dotácií a rôznych foriem daňových úľav. Záchranné operácie by však mohli prekročiť obvyklý rámec podporných opatrení. „Zabránime vypredaniu nemeckých hospodárskych a priemyselných záujmov,“ vyhlásil nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier. Tvrdí, že by malo byť možné aj dočasné čiastočné alebo úplné znárodnenie. Táto forma strategických znárodnení by sa jednoznačne zamerala na veľké korporácie.

Pre programy hospodárskej stabilizácie je osobitnou výzvou, že boli zrušené aktivity malých podnikov a firiem – od reštaurácií až po kaderníctva. Tento sektor je veľmi rozdrobený, vo väčšine krajín zle organizovaný a má veľmi malé finančné rezervy. Finančná úľava je mimoriadne naliehavá a zároveň veľmi ťažko organizovateľná. Väčšina vlád oznámila pre tento sektor osobitné opatrenia, od špeciálnych úverov, záruk za úvery a platby v hotovosti až po rôzne formy úľavy s daňami, so sociálnym zabezpečením, s platbami nájomného a niekedy aj s dlhšími splátkovými kalendármi pre existujúce úvery.

Rakúska vláda masívne rozšírila kompenzácie pre pracovníkov, ktorých pracovný čas je dočasne skrátený. Dokonca aj neoliberálne vlády v západnej Európe vidia potrebu dosiahnutia širšieho sociálneho konsenzu. Takéto opatrenia väčšinou chýbajú v doterajších balíkoch vlád krajín strednej a východnej Európy.

Väčšina západoeurópskych krajín oznámila opatrenia na podporu pracovníkov. Dokonca aj konzervatívna vláda v Spojenom kráľovstve predpokladá podporu pre pracovníkov trpiacich stratou miezd. Najkomplikovanejšie opatrenia prijala vláda v krajinách s dlhou históriou neokorporatizmu a zosúladenia medzi štátom, kapitálom a prácou, napríklad v Rakúsku a Nemecku. Rakúska vláda napr. masívne rozšírila kompenzácie pre pracovníkov, ktorých pracovný čas je dočasne skrátený. Po dobu troch mesiacov sa môže pracovný čas skrátiť na priemerne desať percent. Pracovníci dostávajú 80 % až 90 % svojej predchádzajúcej mzdy. Takéto usporiadanie má výhodu v tom, že len čo sa zdravotná kríza zmierni, môže sa výroba rýchlo zvýšiť. Znižuje sa stres pracovníkov. Dostanú istotu v neistých časoch.

To im pomáha lepšie sa vyrovnať sa so situáciou uväznenia vo svojich bytoch. Dokonca aj neoliberálne vlády v západnej Európe vidia potrebu zachovania odbornosti pracovníkov a dosiahnutia širšieho sociálneho konsenzu. Takéto opatrenia väčšinou chýbajú v doterajších balíkoch vlád krajín strednej a východnej Európy, s výnimkou Českej republiky. Skôr prijali všeobecnejšie opatrenia, napríklad dočasné zníženie cien elektrickej energie, z čoho majú úžitok aj zamestnanci.

Štát musí masívne investovať do nových dlhov, aby mohol financovať programy. Štáty majú rôzne kapacity a podmienky na získavanie týchto prostriedkov, najmä v časoch finančných otrasov. Tieto rozdiely sa v posledných dňoch otvorene objavili v eurozóne. Taliansko trpí dlhodobými hospodárskymi problémami a je obzvlášť ťažko postihnuté vírusom. V reakcii na to Európska centrálna banka (ECB) oznámila program finančnej injekcie vo výške 750 miliárd eur a flexibilizáciu svojich pravidiel nákupu dlhopisov. Taliansky premiér Giuseppe Conte navrhol vydanie európskych „koronových dlhopisov“. Európsky komisár Paolo Gentilioni považuje európsky mechanizmus stability (ESM) za najvhodnejší.

Nemecká a holandská vláda sú voči tomuto návrhu skôr nepriateľské a uprednostňujú podmienené programy ESM. Staré trhliny v eurozóne sa tak opäť otvorili. Najvhodnejšou reakciou by bolo priame financovanie zo strany ECB, čo však súčasné pravidlá EÚ nepovoľujú. Súčasné štruktúry a nariadenia eurozóny robia protikrízové reakcie veľmi ťažkopádnymi. Okrem toho existujú regulačné problémy. Finančné nariadenia by mali prijať opatrenia proti špekulatívnym praktikám, ktoré zhoršujú finančnú nestabilitu. Niektorí to začali robiť, iní nie.

Ochrana štátu čelí ďalšej kľúčovej výzve, ktorou je organizovanie fungovania základných služieb od zdravotníctva po výrobu potravín a logistiku, od bánk po verejnú infraštruktúru a kľúčové štátne správy. Tieto služby musia mať pri poskytovaní služieb prioritu. Ich zamestnanci potrebujú najmä – od vhodného oblečenia, cez testovanie až po fyzické formy ochrany, ako sú plastové ochranné štíty pre pokladníkov v obchodoch.

Mnohé základné dodávky sú cezhraničné. Rakúska vláda čiastočne zatvorila hranicu s Talianskom a spustila pomerne chaotický proces uzatvárania hraníc v EÚ. Súčasťou krízového riadenia by malo byť pružnejšie a koordinovanejšie pravidlo pre pohyb základného tovaru a poskytovanie výnimiek pre osoby, ktoré pravdielne za prácou dochádzajú.

Reakcie na krízu vyvolanú koronavírusom sú prevažne národné, ale na podporu a doplnenie vnútroštátneho úsilia by bolo potrebné väčšie množstvo spolupráce – s osobitnou podporou pre najviac postihnuté krajiny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#koronavírus #ekonomické opatrenia #protikrízové opatrenia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku