Z kaplnky rovno do občianskej vojny

26.03.2020 16:00

Niekoľko posledných slov k veriacim, výstrel, chvíľa zmäteného ticha a následne vlna kriku a zdesenia. Tak znie zvukový záznam popravy salvádorského arcibiskupa Óscara Romera, ktorého pred štyridsiatimi rokmi zastrelilo vražedné komando v nemocničnej kaplnke počas bohoslužby.

V období vlády ultrapravicovej vojenskej junty, ktorá sa dostala k moci za podpory americkej vlády, sa Romero usiloval zjednotiť rozdelenú salvádorskú spoločnosť a zabrániť hroziacej občianskej vojne.

Keď 23. marca 1980 prostred­níctvom rádiového vysielania vyzval vojakov, aby odmietli príkazy nadriadených strieľať do nevinných, sotva tušil, aká tragická séria udalostí bude nasledovať.

Na druhý deň ležal pred oltárom v kaluži krvi. O týždeň sa v hlavnom meste zhromaždili pred katedrálou desaťtisíce veriacich, aby sa naposledy rozlúčili s mimoriadne obľúbeným kňazom. Na okolitých strechách ich už čakali ostreľovači. Explózie nastražených bômb a následná paľba do davu po sebe zanechali najmenej 40 mŕtvych a viac ako 300 zranených.

Kým Spojené štáty cvičili, finančne podporovali a zbraňami zásobovali jednu z najkrutejších tyranií, jednotlivci ako arcibiskup Óscar Romero sa im postavili bez podpory vlastnej cirkvi.

Hoci Romero vystupoval proti krviprelievaniu, po jeho smrti a masakri na Námestí Gerarda Barriosa už vnútroštátnemu konfliktu nemohlo nič zabrániť. Dvanásť rokov trvajúce boje viedli k 75-tisíc obetiam. Kým Spojené štáty cvičili, finančne podporovali a zbraňami zásobovali jednu z najkrutejších tyranií, jednotlivci ako arcibiskup Romero sa im postavili bez podpory vlastnej cirkvi.

Patril k najvýznamnejším predstaviteľom teológie oslobodenia, ktorá akcentovala sociálny rozmer kresťanského učenia a usilovala sa vybudovať „cirkev chudobných“. Nešlo o zradu pôvodného Ježišovho učenia, ale o návrat k jeho najvlastnejším koreňom.

V októbri 2018 bol Romero vyhlásený za svätého. Nie je náhoda, že sa tak stalo za pontifikátu Františka. Sám pochádza z Latinskej Ameriky a vo svojej rodnej Argentíne pomáhal disidentským duchovným trpiacim pod útlakom latinskoamerických pravicových diktatúr, hoci voči nim vtedy nikdy otvorene nevystúpil.

Pápež Ján Pavol II. bol k zástupcom teológie oslobodenia vo svojej cirkvi naklonený omnoho menej. Z dôvodu otvorených sympatií k marxizmu napríklad v roku 1984 pozbavil kňazstva nikaragujského básnika a kňaza Ernesta Cardenala, ktorý umrel začiatkom tohto mesiaca. Cirkevný trest mu krátko pred jeho smrťou zrušil až súčasný pápež.

Salvádor je dodnes jedným z najnebezpeč­nejších štátov regiónu. Podľa posledných dostupných údajov bolo z každých stotisíc obyvateľov tejto krajiny zavraždených až 61 ľudí. Problémom stredoamerickej krajiny nie je iba vysoká kriminalita a v jej dôsledku aj extrémna emigrácia, ale aj nízka vymáhateľnosť prá­va.

Až do roku 2016 bolo zakázané vyšetrovať vojnové zločiny z obdobia občianskej vojny a z vraždy Romera dodnes nikoho ani len neobvinili, hoci vyšetrovanie OSN ako organizátora popravy jasne usvedčilo Roberta d’Aubuissona. Tento profesionálny vojak za finančnej pomoci podnikateľov a salvádorských ozbrojených síl založil vražedné komandá na likvidáciu ľavicových rebelantov a ich sympatizantov. Dva roky po Romerovej smrti sa stal predsedom salvádorského parlamentu.

V období, keď si viacerí slovenskí politici zamieňajú trestnú činnosť a podnecovanie k nenávisti za martýrstvo, je dôležité si pripomenúť, koho a prečo by si mohli uctiť ako skutočného mučeníka.

Svätý Óscar Romero položil svoj život v priamej službe – pomoci druhým v najťažších podmienkach, aké si možno predstaviť. Nespoliehal sa na prísľub raja na druhom svete, no pokúsil sa aspoň o trochu poľudštiť ten, v ktorom žil. Raz povedal: „Nejde o to, aby sme zachránili dušu v hodine smrti, ale aby sme zachránili človeka v prúde dejín.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#teológia oslobodenia #Salvádor #Roberto d’Aubuisson #pápež František #Óscar Romero #Ján Pavol II. #Ernesto Cardenal
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku