Nová vláda o pracujúcich bez pracujúcich?

28.03.2020 11:00

Po prijímaní okamžitých riešení, ktoré sa orientujú najmä na maximálnu ochranu zdravia ľudí, zabezpečenie výroby a dodávok elektriny, potravín, liekov, zdravotníckeho materiálu či prostriedkov na boj proti pandémii, na dvere klope ďalší balík nástrojov.

Sú cielené na zmiernenie negatívnych ekonomických a sociálnych dôsledkov vyvolaných koronakrízou. Akékoľvek opatrenia by sa však nemali prijímať bez dialógu a diskusie.

Do tohto procesu treba zapojiť sociálnych partnerov na všetkých úrovniach. Rokovania s vládou nemôžu prebiehať len za účasti podnikateľov s vylúčením zástupcov zamestnancov. Tripartita už mala dávno zasadať bez ohľadu na to, že nás zákerný vírus zastihol v čase striedania vlád.

Diery v sociálnom systéme

Súčasné dni poukazujú na zraniteľnosť našej spoločnosti a odkrývajú rozličné diery v sociálnom systéme. Zisťujeme, aké je nevyhnutné mať vytvorené finančné i hmotné rezervy na zvládnutie nečakaných situácií a silný sociálny štát. Čím je slabší, tým je zvládnutie krízovej situácie, ako aj následných ekonomických a sociálnych dosahov problematickejšie.

Silný sociálny štát si vytvára záchranný vankúš a všetky prostriedky cieli na ochranu a podporu najzraniteľnejších. Napríklad tých, čo zo dňa na deň prišli o prácu alebo o príjem. Aj tých, ktorí pracovali načierno s výplatou „na ruku“, no bez akejkoľvek ochrany a zaistenia do budúcnosti.

Opatrenia štátu by sa nemali zacieľovať na zachovanie ziskov, ale na prekonanie krízy a vykrytie nevyhnutných mzdových nákladov.

Ako sa systém postará o nich? Už v tejto fáze je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu pracovných miest, zaistenie príjmov a zachovanie kúpnej sily obyvateľstva. Štát musí prevziať zodpovednosť za mzdy a platy slovenských pracujúcich a prijať balíček finančných a sociálnych nástrojov na zachovanie zamestnanosti, prípadne na zamedzenie očakávaného nárastu nezamestnanosti.

Aj v súčinnosti s ďalšími členskými krajinami Európskej únie bude musieť prijímať hospodárske a fiškálne opatrenia, ktoré zamedzia tomu, aby sa súčasná núdzová situácia zmenila na celosvetovú recesiu s katastrofickými dôsledkami pre pracovníkov a ich rodiny.

Inšpirácie možno hľadať vo Švédsku, v Dánsku, Rakúsku či Česku, kde vlády už aktivovali „kurzarbeit“. Prostredníctvom nových opatrení sa zaplatia mzdy zamestnancom, ktorí v dôsledku odstavenia prevádzok, karantény alebo zatvárania škôl museli zostať doma.

Hrozí radikalizácia spoločnosti

Vlády vyčleňujú obrovské balíky peňazí bez ohľadu na rozpočtové pravidlá. Kroky na podporu spotreby a opätovné naštartovanie ekonomiky podporia aj živnostníkov a služby bolestivo zasiahnuté touto situáciou. Čo i len krátkodobý výpadok z príjmu obyčajného pracujúceho ohrozuje jeho prežitie a existenciu.

Akékoľvek finančné oslabenie jednotlivcov môže vyvolať sociálne nepokoje, radikalizáciu spoločnosti a celý rad ďalších negatívnych javov, ako sú exekúcie, strata bývania, chudoba, sociálne vylúčenie a z toho vyplývajúce ďalšie nežiaduce patologické situácie.

Aj tieto súvislosti by si mal štát vážne uvedomovať, lebo ide o celospoločenské sociálne riziká a hrozby. Ich odstraňovanie je oveľa nákladnejšie, ako keby sme im predišli. Prijatie akéhokoľvek opatrenia orientovaného na pomoc podnikateľským subjektom musí byť adresné a podmienené ochranou zamestnancov, garanciou ich príjmov a udržaním pracovných miest.

Opatrenia by sa nemali zacieľovať na zachovanie ziskov, ale na prekonanie krízy a vykrytie nevyhnutných mzdových nákladov. V tomto mätúcom období nemôžeme dopustiť, aby zamestnávatelia pod rúškom súčasného vyostreného obdobia pretláčali návrhy, ktoré sa usilujú presadiť už dlhodobo, pričom bezprostredne nesúvisia so sanáciou negatívnych dosahov koronavírusu na podnikateľské a zamestnanecké prostredie.

Pyrrhovo víťazstvo jednej skupiny

Niečo ako „podnikateľské kilečko“ by súčasnú situáciu vo vzťahu k zamestnancom ešte viac zhoršilo. Tváriť sa, že také opatrenia štát nič nestoja, a preto sú bezbolestné, okamžité a účinné, je úplne scestné. Boleli by práve pracujúcich. Ani krízu by nevyriešili. Akoby chcel ktosi infarkt liečiť vitamínmi.

Krátkodobé víťazstvo jednej záujmovej skupiny by bolo Pyrrhovým víťazstvom a prinieslo by nerovnováhu v spoločnosti s narušením sociálneho zmieru. V blízkej budúcnosti nás čaká ďalšia etapa prijímania dlhodobých a strategických opatrení, ktoré vlády prinútia vážne sa zamyslieť aj nad štruktúrou nášho hospodárstva a smerovaním štátnych dotácií a podpory investícií.

Silná homogenita prítomná v slovenskej ekonomike predpokladá jej krehkosť a oveľa vyššiu mieru ohrozenia v časoch akejkoľvek krízy. A ohrozená je v prvom rade zamestnanosť a pracujúci. Takýto typ ekonomického modelu oveľa rýchlejšie reaguje na rozličné externé podnety a má nízku mieru vlastnej ochrany a odolnosti.

Stimulačné opatrenia štátu by mali preto smerovať do diverzifikácie hospodárstva, rozvoja malého a stredného podnikania, poľnohospodárstva, vedy, výskumu a inovácií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zamestnávatelia #sociálny štát #sociálni partneri #radikalizácia spoločnosti #pracujúci #Odbory #nezamestnanosť #koronakríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku