Srdečné pozdravy z karantény

Ten korunovaný vírus nie je nič viac ako ďalšia patália. A hoci si nič podobné nepamätajú ani takí vekovití jedinci ako ja, neznamená to, že sa z nej zbláznime a nebude mať koniec. Bude mať koniec. Opäť budeme chodiť do školy a do práce.

29.03.2020 20:00
debata (14)

Zhruba týmito slovami sa prihovoril vo videu Českého rozhlasu populárny scenárista, spisovateľ a herec Zdeněk Svěrák. Bolo to jedno z najnormálnejších verejných vystúpení, ak chcete posolstiev, ktoré v posledných dňoch zazneli: Korunovaný vírus musíme prekonať. A prekonáme!

Zatiaľ nám to ide, ale… Na Slovensku máme za sebou prvých štrnásť dní oficiálnej karantény a našťastie nijaké úmrtia. Patrilo by sa všetkým poďakovať a zároveň naliehavo priznať, že v mimoriadnych opatreniach treba pokračovať.

Nielen preto, že výraz karanténa vznikol z talianskeho slova quaranta – štyridsať. Vírus totiž v postupe spomalí iba minimálny sociálny kontakt, hygiena a ustavičná dezinfekcia. A na Slovensku sme len v prvej etape epidémie.

Na druhej strane, zastaviť celý štát či dokonca kontinent nie je také jednoduché a ani dosť dobre možné. Ak prestaneme vyrábať, pestovať, stavať, predávať, nakupovať, študovať či vydávať noviny a náš život sa zúži len na sedenie doma, telefonovanie, internet a nevyhnutný nákup potravín či benzínu, následky môžu byť devastačné.

Recept na krízu: Veselo i vážne

Iste, platenie hypoték a iných úverov sa dá na nejaký čas odložiť. Školy môžu mať „koronaprázdniny“ a fabriky „koronadovolenky“, ale treba platiť aj za elektrinu, vodu, plyn, odvoz odpadu, napokon i za spomínané jedlo. Preto sa ľudia musia vrátiť do práce, aby aspoň to najnutnejšie ako-tak fungovalo. Samozrejme, s rúškami na tvárach, vyzbrojení opatrnosťou, zodpovednosťou a šťastím.

Čím skôr to bude, tým lepšie. Kým je kam sa vrátiť… Ekonomika sa totiž trhá ako jemná pavučina vo víchrici. Fabrika, firma, živnosť či redakcia nie je vybitý mobil. Na plný výkon nepobeží ihneď po pripojení do nabíjačky. Ak bude prestávka pridlhá, môže znamenať koniec. Musí byť dopyt i ponuka. Zákazníci aj dodávatelia. A zamestnanci či spolupracovníci. Áno, práca a peniaze budú vzácnosť. Svet už nebude ako predtým.

Namiesto neovereným informáciám z webu opäť začíname viac veriť skutočným autoritám a odborníkom. Zistili sme, že je naozaj dôležité, aby aj u nás doma, na Slovensku, fungovalo zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, škola, ekonomika, vláda.

Aj preto sa bojíme. Nielen o život a o zdravie. Bojíme sa neznámeho, súvislostí. Je to prirodzené. Zatiaľ väčšina z nás strach zaháňa empatiou, ohľaduplnosťou, vzájomnou pomocou a najmä humorom. V duchu hesla spoza Moravy: „Veselá mysl, půl zdraví!“

Práve úsmev a dobrá nálada sú dôležité, aby vírus nerozvŕtal aj naše hlavy. A tak je dobré, že Slovenskom svišťali otázky: „Je na deti do hniezda záchrany nejaký vekový limit?", "Stačí si vymeniť denné pyžamo za nočné o 21.00?“ Alebo: „Iba ja som si doteraz myslela, že za synove zlé známky a poznámky mohol učiteľ?“

Pomáhame si. Máme dlhé telefonáty s rodičmi a so starými rodičmi, ktorí nám nesmierne chýbajú. Hráme sa do úmoru s malými deťmi na skrývačku v dvojizbovom byte. Staršie s nami znova mastia karty, scrabble a iné hry. Večeriame spoločne. Rozprávame sa.

Nakupujeme susedom v rizikovom veku. Pozývame priateľov na pohárik a zákusok cez skype. Víkendová vínna cesta má iba toľko zástavok, kým nás baví chodiť po byte s čašou v ruke. Keď chýbajú rúška, vymieňame si strihy a šijeme pre celú bytovku. Keď nie sú dezinfekčné gély, radíme si liať alpu do pleťového mlieka.

Držíme minútu ticha za hlášky, ktoré nateraz zanikli: „Ruku na to!“, „Máš zaracha!“, „Ako bolo v škole?“ „Ochutnaj odo mňa!“, „Všade dobre, doma najlepšie.“ Zistili sme tiež, že nie je problém, keď sa rozprávame so svojím psom, papagájom, s rybičkami, kaktusom či televízorom. Mali by sme však zbystriť, keď nám odpovedajú.

Čo nám vírus dal a vzal

Čo sme sa zatiaľ naučili? Už vieme, že nie každá práca sa dá robiť dobre z domu, pretože je to nepraktické, neefektívne a zdĺhavé. No treba vydržať, pretože chráni naše životy a zdravie. Mali by sme si však priznať, že niektoré veci nezvládneme – napríklad pracovať z domu a zároveň stihnúť variť, nakupovať a pomáhať deťom učiť sa.

Mali by sme tiež uznať, že napriek snahe a dobrému úmyslu niektoré kroky treba lepšie premyslieť. Veď taký digitálny teplomer nie je rúško, v kuchyni ho nevyrobí ani najšikovnejšia gazdinka či domáci majster. A monitorovať mobily s presnosťou na niekoľko desiatok metrov nás tiež pred nákazou zrejme neochráni.

Vyjavujú sa naozajstné charaktery. Sme vnímavejší. Stále to vidíme skôr na druhom, preto sme si už všimli, že naduté reči a nečinnosť zodpovedných, akokoľvek silných a vplyvných, môžu viesť k tragédii.

Vraždiacej epidémii je celkom jedno, čo si myslí Donald Trump, Boris Johnson, Vladimir Putin, Peter Pellegrini či Igor Matovič. Ľudia si však všímajú, kto ešte pred pár dňami tvrdil, že koronavírus je výmysel, a teraz chce dať celý New York do karantény. Kto argumentoval silnou imunitou národa, a teraz je sám pozitívny. Kto jeden deň niečo prísne navrhne, a na druhý deň to zruší.

Tlieskame naozajstným hrdinom

Namiesto neovereným informáciám z webu opäť začíname viac veriť skutočným autoritám a odborníkom. Teraz najmä virológom, epidemiológom, lekárom, vedcom. Zistili sme, že je naozaj dôležité, aby aj u nás doma, na Slovensku, fungovalo zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, škola, ekonomika, vláda.

Znovu sa potvrdilo i to, aké dôležité sú tradičné médiá ako noviny a televízia. Nielenže záplavu správ neúnavne preverujú, ale ustavične kladú za občanov otázky politikom a úradníkom, ktorí im nie vždy odpovedajú.

Vieme tiež prejaviť obdiv, úctu a vďaku skutočným hrdinom. Tlieskame na balkónoch všetkým, čo si to zaslúžia. Ďakujeme tak záchranárom, lekárom, sestričkám, policajtom, hasičom, vojakom…

Mali by sme aj predavačkám, predavačom, vodičom, upratovačkám, poštárkam, doručovateľom, novinárom, ale i rodičom, seniorom a mnohým iným. Vlastne všetkým. Aby sme túto galibu spoločne zvládli a mohli sa chystať na čas, keď sa znova bude normálne chodiť do práce a do školy.

A ešte jedna dobrá správa. Zo soboty na nedeľu sa posúval čas. Boli sme teda v karanténe o hodinu kratšie!

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #humor #Zdeněk Svěrák #pandémia #karanténa #ekonomické opatrenia #digitálny teplomer #naozajstní hrdinovia