Môže však nastať aj stav, že koronavírus sa bude naďalej masívne prenášať a naša imunita alebo vakcína budú fungovať iba dočasne. Návratu do sveta, tak ako fungoval v roku 2019, sa potom nepriblížime ani v priebehu mesiacov či rokov. Môže to znamenať aj koniec globalizácie. Dnes prepojený svet – digitálne, ekonomicky i obchodne – tak bude musieť hľadať lokálne alternatívy.
Momentálne netušíme, kedy sa začne aspoň čiastočný návrat do „normálu“. Kedy sa otvoria všetky obchody, rozbehne sa všade výroba, začnú fungovať naplno úrady a deti chodiť do školy. Práve otvorenie škôl bude predstavovať zásadný zlom a spoločnosť sa vráti do normálnych koľají. Lenže dnes nevieme, či sa školy otvoria v máji, v júni, alebo v septembri. A otvoria sa aj kiná, fitnescentrá, reštaurácie a bary?
Je možné, že na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách strednej Európy sa vzhľadom na menší počet prípadov koronavírusu rozbehne život skôr ako v iných krajinách EÚ. Naďalej však zostanú zavreté hranice, nielen v apríli, máji alebo v júni, ale možno po celý rok a bude fungovať iba nákladná doprava. Turistický ruch vymizne, prípadne zostane iba na lokálnej úrovni. Nastane koniec dovolenkám pri mori, kde človek oddychuje medzi tisícmi iných ľudí z rôznych kútov sveta? Odzvoní povrchnej turistike, ktorá dá človeku menej, ako keby si dané miesta podrobne pozrel cez internet? Nastane koniec víkendových výletov do Neapola alebo Barcelony, kam sa mnohí vyberú len kvôli neuveriteľne lacným letenkám? Skončia sa výlety na koncerty alebo na futbal do Londýna či Milána? Lacné letenky sa stali samozrejmosťou a nikto sa nepýtal, ako letecká doprava prispieva k otepľovaniu Zeme. Teraz je ten správny čas. Letecké spoločnosti, cestovné agentúry, hotely zažijú ekonomický šok a niektoré budú musieť natrvalo skončiť. Nepomôžu im žiadne ekonomické balíčky, pretože sa mení paradigma sveta.
Riešením je prechod k lokálnej výrobe, ktorá je odolná proti globálnym šokom. Ide o poľnohospodárstvo, potravinárstvo a výrobu spotrebných tovarov. Nemožno predsa každú banalitu dovážať z Číny len preto, že je o jedno euro lacnejšia. Ekonomický model bude musieť upustiť od fetišu najnižšej ceny, pretože má vedľajšie náklady pre našu planétu, a bude musieť prejsť k preferovaniu lokálnej výroby, ktorá pozitívne vplýva na stabilitu podnikania a zamestnanosti a má aj ekologické pozitíva.
Pokiaľ ide o ekonomický prepad, bude dramatický a negatívne dosahy bude nevyhnutné rozložiť v čase. Niektoré opatrenia sú už predložené a o niektorých sa stále diskutuje. Celkový rozsah nepoznáme. Samozrejme, táto nevyhnutná pomoc priláka mnoho špekulantov, ktorí budú chcieť na nich zarobiť. Účinnosť opatrení a množstvo ich zneužití budú testom novej vlády, pretože už sa nebude môcť vyhovárať na smerákov a Fica.
Bude zaujímavé sledovať, či ortodoxní ekonomickí puritáni budú aj naďalej nezmyselne trvať na vyrovnanom rozpočte a dlhovej brzde a ekonomika sa rozsype, alebo o 180 stupňov otočia svoj názor. Potom však stojí za zváženie, že ak ich ideológia neplatí, a oni zmenili svoje presvedčenie, či by nemali odísť z verejných funkcií.
Nebezpečné sú aj názory, že budúcnosť patrí digitalizácii sveta. Tá síce napomáha dnes nevyhnutnej pracovnej i osobnej prepojenosti, ale je tiež veľmi krehká voči internetovým vírusom, ako aj voči preťaženosti, ktorá môže veľmi ľahko nahlodať mnohé inštitúcie a doslova ich odrezať od sveta.
Riešením je prechod k lokálnej výrobe, ktorá je odolná proti globálnym šokom. Ide o poľnohospodárstvo, potravinárstvo a výrobu spotrebných tovarov (elektronika, odevy). Nemožno predsa každú banalitu dovážať z Číny len preto, že je o jedno euro lacnejšia. Prečo dovážať cesnak z Číny a vyvážať tam mlieko? Nemožno nechať vyrábať veľkú časť liekov v Číne alebo v Indii, pretože to pre Európsku úniu predstavuje bezpečnostné riziko. Prečo vyvážať bravčové, hovädzie alebo hydinové mäso do Írska a dovážať z Talianska alebo Brazílie? Len preto, že sa dajú na tom zarobiť nejakú eurá navyše? Takáto preprava poškodzuje planétu. Ekonomický model bude musieť upustiť od fetišu najnižšej ceny, pretože má vedľajšie náklady pre našu planétu, a bude musieť prejsť k preferovaniu lokálnej výroby, ktorá pozitívne vplýva na stabilitu podnikania a zamestnanosti a má aj ekologické pozitíva.
A v neposlednom rade, globálna konkurencia tlačí na znižovanie nákladov, čo vedie k tlaku znižovať mzdy, dane, odvody, ktoré potom chýbajú napríklad v zdravotníctve. Konkurenčný tlak tak znižuje zisky a pri akejkoľvek nepredvídanej udalosti len máloktoré podnikateľské subjekty majú vytvorené rezervy na prežitie jedného alebo dvoch mesiacov. A tie, čo majú, vyvážajú svoje zisky do daňových rajov. Nemali by vlády, EÚ alebo OSN v dobe nedostatku finančných zdrojov a kolabovania ekonomík na ne siahnuť a "zoštátniť ich“ za účelom mimoriadnej pomoci? Nuž, na to asi nebude politická vôľa.