Tak znie jadro hypotézy amerického ekonóma Hymana Minskeho známej ako hypotéza finančnej nestability. Zabrániť finančnej kríze môžu pomôcť niektoré nástroje, ak sa dobre nastavia. Ide najmä o reguláciu finančného sektora.
Čomu čelíme dnes, to vyvolal exogénny, t. j. vonkajší faktor: vírus z Číny, ktorý sa už stihol rozšíriť globálne. Hrozí, že pandémia vyvolá globálnu koronarecesiu. Globálnu recesiu v roku 2020 očakávali viacerí experti, napr. americký ekonóm Nouriel Roubini, ktorý ako jeden z mála predpovedal globálnu finančnú krízu. Odvolával sa na obchodnú politiku prezidenta Donalda Trumpa voči Číne, ale i Európe.
Je takmer isté, že globálnej recesii vyvolanej ochorením COVID-19 sa nevyhneme. Ani u nás na Slovensku. Je otázne, či sa z lekcií, ktoré nám dáva, poučíme.
Ekonomický liberalizmus ako Fénix
Zdalo sa, že neobmedzená viera vo voľný trh, ktorý všetko vyrieši, po druhej najväčšej kríze kapitalizmu odumrie. Ako bájny vták Fénix vstal z popola. Ani nie tak na univerzitnej pôde, aspoň nie na západných univerzitách, ale v politikách mnohých vlád.
Nie je to náhoda. Volanie po minimálnom štáte, po okresaní regulácií a po nízkych daniach a presvedčenie, že štát býva zlý hospodár, je charakteristické pre podnikateľskú sféru a politické strany, ktoré jej záujmy reprezentujú.
Voľný trh sa stal zaklínadlom, no iba dovtedy, dokedy sa to biznisu hodí. Už priemyselník Andrew Carnegie, oddaný vyznávač voľného trhu, roky loboval u vlády Spojených štátov, aby na britskú oceľ uvalila clo. V roku 1870 sa toho dočkal: každá tona dovezenej ocele sa zaťažila clom 28 dolárov. Aj to pomohlo, aby neskôr vznikol U. S. Steel, v čase svojho zrodu najväčší producent ocele na svete.
Keby nebola ECB zachraňovala pred rokmi euro, asi by sa dnes iba ťažko akceptovali viaceré nekonvenčné nástroje, ktoré sa rozhodla použiť v boji proti koronarecesii.
Aby sa po roku 2008 nezrútil finančný sektor, musel ho štát zachraňovať. Odhaduje sa, že to stálo tisíc miliárd USD. Koronarecesia je situáciou, v ktorej každý – od malého podnikateľa až po veľké firmy – očakáva štátnu pomoc.
Ak nechceme, aby nastal blackout Igora Matoviča v ekonomike, podpora štátu bude potrebná. Viem si však predstaviť adresnosť podpôr zavesiť nie na tržby, ale na zaplatenú daň a odvody v predchádzajúcom roku. Keby takýto kľúč existoval, určite by percento podnikateľských subjektov, ktoré neplatia dane, kleslo hlboko pod 60 percent…
Začiatok realizmu?
Súčasná pandémia si vynútila pozrieť sa realistickejšie na viaceré pravidlá zväzujúce ruky členským štátom Európskej únie. Nová eurokomisia dokonca navrhla uvoľniť Pakt stability a rastu, ktorý zaväzoval vlády udržať deficit pod 3 percentami a vládny dlh pod 60 percentami.
O dodržaní fiškálneho paktu sa ani nehovorilo. Otázne je, či len dovtedy, kým vírus nepominie a po ňom sa k vymáhaniu fiškálneho paktu pokladanému za písmo sväté, opäť vrátime.
Lídri EÚ hovoria o európskej solidarite radi a často. Pokiaľ to tomu-ktorému šéfovi či šéfke vlády vyhovuje. Ani keď treba pomôcť najviac postihnutej krajine, na ktorej sa vyvršujú finančné trhy, sa predstavitelia únie nevedia dohodnúť na nástroji finančnej solidarity. Jeho aktualizovaný názov je koronabond.
Deväť štátov eurozóny, medzi nimi Taliansko, Grécko, Portugalsko a Francúzsko, ale i Slovinsko, poslalo šéfovi Európskej rady Charlesovi Michelovi list, v ktorom obhajujú tento nástroj. Slovensko sa k signatárom nepridalo.
Ktovie, či iba preto, že nová vláda sa vo veciach ešte nezorientovala, alebo bude tak, ako vlády predchádzajúce, vo vleku Nemecka. Kancelárka Angela Merkelová sa v júni 2012 na adresu takéhoto nástroja totiž vyjadrila: „Nikdy za môjho života“.
Keby nebola Európska centrálna banka zachraňovala pred rokmi euro, asi by sa dnes iba ťažko akceptovali viaceré nekonvenčné nástroje, ktoré sa rozhodla použiť v boji proti koronarecesii. Naopak, kritizovali ju za to, že nepoužila zbrane ešte väčšieho kalibru. Napokon sa prezidentka ECB Christine Lagardeová odhodlala povedať, že urobí všetko, čo treba. Tak, ako to povedal jej predchodca Mario Draghi 26. júla 2012 v Londýne, aby tým naštartoval záchranu eura.
Koronavírus nám vystavuje účet
Pandémia COVID-19 nám vystavila účet, ktorý je sotva prekvapením. Ako majú dodržiavať odporúčanie nevychádzať z domu bezdomovci? Ako si majú umývať ruky ľudia v rómskych osadách, v ktorých nie je ani tečúca voda?
Štát v eufórii, že trh naštartuje zdravotníctvo, nechal biznismenov v tomto rezorte povyberať si z neho hrozienka. Medzi inými i laboratóriá. A tak bude za koronatesty dnes platiť viac, akoby ho to stálo, keby ich robil v štátnych laboratóriách. Atď, atď.
Zatiaľ sa zdá byť prínos masovej epidémie iba v tom, že sa zo zahraničia vracajú tisícky mladých vzdelaných slovenských emigrantov, ktorí tam odišli za prácou. Po nich treba posielať vládne špeciály a urýchlene im postaviť nájomné byty. Na hypotéky si všetci zrejme nestihli našetriť.