Kritická doba zase ľahšie odkrýva skutočné boľačky, umožňuje poznávať charakter a pripravenosť človeka, komunity, inštitúcií, kontinentu i ľudstva. Tých, čo chcú prežiť, učí zbavovať sa predsudkov, falošných ideologických stereotypov, vybičovaných vášní a rozhodovať vecne, konkrétne a pragmaticky.
Podstata jedincov ani inštitúcií nespočíva v tom, ako sa tvária, čo si o sebe myslia, čo si o nich myslia iní a ako sú prezentované mainstreamom, ale ako konajú. A to najmä keď treba veci meniť. Na bilbordy a reklamné šoty sa dá zavesiť takmer všetko.
Nerozumný Homo sapiens
Čína sa pustila do premyslených a razantných krokov. Uzavrela mesto s počtom obyvateľov, ako má Lombardsko a krátko nato celý kantón Chu-pej, veľkosťou populácie porovnateľný s Talianskom. Poslala do postihnutej oblasti 42-tisíc expertov, desiatky miliónov kusov zdravotníckeho materiálu a lieky. Za niekoľko dní tam vyrástla nemocnica.
Tisícročia starý štát sa ukázal ekonomicky, technicky i kultúrne pripravený na pandémiu. Prísne opatrenia obyvateľstvo disciplinovane prijalo. Najľudnatejšia krajina sa dostala z toho najhoršieho najmä vlastnou zásluhou. Vo Wu-chane už znovu pristávajú lietadlá a zastavujú sa rušne.
Európa a Amerika mali omnoho viac času na prijatie opatrení. Vírus, ku ktorému prezident Donald Trump jemne rasisticky pripojil prídavné meno čínsky, sa nešíri sám, ale prostredníctvom často nerozumného Homo sapiens. Ľahtikárski hazardéri v najvyšších pozíciách pripomínajú víkendového návštevníka veľhôr, ktorý sa s reklamným úsmevom a so založenými rukami díva, ako sa z protiľahlého svahu rúti s rachotom obrovská lavína.
Zaváhali mnohé štáty, zaspali aj integračné inštitúcie. A výsledok? Najbohatší región Talianska, teda nie Sardínia či Sicília, jedna z troch rozvinutejších oblastí starého kontinentu, sa v priebehu niekoľkých dní ocitol na kolenách. Severotaliani to nezvládli sami, nepomohol im Rím ani Brusel. Reálna pomoc prišla napokon zo štátov, ktoré sú predmetom našej kritiky – z Číny, Ruska, Kuby a dokonca aj z Ukrajiny.
Klub iba do dobrého počasia
Európska únia sa ukázala ako zoskupenie do pohodlia a dobrého počasia. Nejde o superštát, ako by si to niektorí priali a ako zase celkom iní nepravdivo strašia. K mnohým úkonom jej chýbajú kompetencie. Má však jednu možnosť: koordinovať úsilie svojich 27 členských krajín. A to sa dnes veľmi nedeje.
Patrí k dobrým zvykom, že sa z úspešných komunálnych politikov rodia reprezentanti celého štátu a z nich profesionálni adepti na pozície v integračných zoskupeniach.
Svet sa po skončení pandémie nevráti do starej podoby. Ak chce EÚ prežiť, musí okrem riešenia každodenných úloh aj moderovať diskusiu o hodnotových prioritách.
Jean-Claude Juncker, ktorý devätnásť rokov viedol vládu malého Luxemburska, napriek jednej bežnej slabôstke zvládol vedenie poldruhamiliardovej EÚ. Jeho nástupkyňa Ursula von der Leyenová sa stala opačným príkladom. Za starého režimu sa tomu hovorilo vykopnúť nahor. Namiesto toho, aby koordinovala úsilie proti spoločnému nepriateľovi – mikroskopickému vírusu – karhala štáty, ktoré sa proti chaosu a egocentrizmu spojencov bránia uzatváraním hraníc.
Často opakovaná prednosť únie – voľný pohyb tovaru a pracovníkov – zrazu, keď ide o zdravie a životy, prestala platiť. Sto Nigelov Farageov nezníži jej dôveryhodnosť ako takéto kroky. Niekedy mlčať znamená zlato.
Zakladateľ európskej integrácie Robert Schuman vyslovil známu vetu, že ak by začínal znovu, tak od kultúry. A tá vo svojom širšom zmysle slova predstavuje diskusiu, tvorbu a šírenie hodnôt.
Mýlil sa filozof Hegel?
Sloboda nie je izolovaný pojem. Bez skĺbenia s reálnym poznaním nevyhnutnosti a zodpovednosti ostáva iba heslom užitočným počas kampaní. No keď sa spojí s hedonistickým, rozkošníckym egocentrizmom, nejde už o slobodu, ale o jej karikatúru. Slovo bezpečnosť vnímame celkom inakšie ako na začiatku zimy.
Toľkokrát zatracovaná sebestačnosť zjednodušene interpretovaná ako čosi spiatočnícke, zápecnícke a izolacionisticko-nacionalistické, sa ukazuje prospešná. Pandémia vyvracia verejné prezentovanie a neustále opakovanie priorít hodnôt, resp. ich poradie. Kult pohodlia a konzumu, roky podporovaný stupídnou, no efektívnou reklamou, sa nestal výdobytkom ekonomicky rozvinutej civilizácie, ale jej strategickou slabosťou.
Homo sapiens urobil zo seba najzraniteľnejší druh. Preferencia súkromného zdravotníctva, ktorej drukujú neoliberáli, nezabezpečuje istoty ani elitných pacientov. Koronavírus nepozná ani sociálne hranice. Bezpečne sa necíti ani thajský kráľ so služobníctvom v luxusnom hoteli v Bavorsku.
Svet sa po skončení pandémie nevráti do starej podoby. Jeho nové pravidlá budú závisieť od nás. Ak chce EÚ prežiť, musí okrem riešenia každodenných úloh aj moderovať diskusiu o hodnotových prioritách. Hegel napísal, že ľudstvo je nepoučiteľné. Boli by sme radi, keby sa mýlil.