Ukazuje sa, že nie sme také nemehlá, ako si o sebe, presnejšie, o svojich rodákoch, myslíme. Často si spomedzi seba tie najväčšie nemehlá vyberáme, aby nás viedli. Alebo aby sme sa mali na čo pri nedeľňajšom obede dívať. Predstaviteľov novely a reality šou v jednom. O čo sme teda po mesiaci múdrejší?
Najprv to horšie…
Zistili sme, že sme takí trochu smiešni. Lietame na Mesiac a Mars, vyvíjame dokonalé stroje, trápime sa dôsledkami umelej inteligencie, rozdeľujeme bilióny peňazí, a pritom sme zabudli na to, že sme ľudia. Príde jedna viróza a celé dokonalé ľudstvo zalezie, lebo mu nič iné neostáva.
Keby len to, my ani nevieme, kedy vylezieme, a ak vylezieme, či sa nebudeme musieť opäť rýchlo schovať. Zabudli sme na seba, s čím súvisí aj to, že sme zabudli na našich chudobných, ktorých choroby navštevujú často radšej než bohatých. Aby potom mohli preskočiť na každého bez ohľadu na rasu, náboženstvo, stav na účte, národnosť i postoj k Istanbulu.
Zistili sme, že keby sme sa boli viac venovali budovaniu štátu a menej hlúpostiam a rozkrádaniu, mali by sme lepšie šance na prežitie a spokojnosť. Zišli by sa nám nielen infraštruktúry, ako sú železnice, cesty, nemocnice, úrady a školy, no najmä funkčná verejná správa ako organizácia pripravená zbierať a vyhodnocovať informácie aj konať z rozličných úrovní.
Potrebujeme plán ako poraziť vírus a ako využiť európske peniaze smerom k demografickej kríze, klimatickým zmenám a novým technológiám.
Robiť štát je ťažké a my sme to pochopili tak, že je to o nízkych daňových sadzbách, o komplikovanom výbere daní a o investovaní tisícov ľudí a miliónov financií do systému, ktorý zaručí, aby sa európske miliardy dostali na správne adresy.
Dokonca sme urobili z vysychajúcej poľnohospodárskej pôdy rukojemníka priamych platieb pre agrobarónov. Na jeseň sa nám zasiata repka olejná určite veľmi zíde, keď rozumnejšie štáty majú nedostatok brigádnikov a začali myslieť viac na seba. Ale to budeme dramaticky riešiť, až keď bude problém na svete.
Spoľahli sme sa na Nemcov a iných šikovných ľudí, že nám zabezpečia prácu. Navždy. Bez toho, aby si štát plnil svoje funkcie. Aby zabezpečil vzdelaných ľudí. Aby hľadal udržateľnejšiu náhradu podporou perspektívnych domácich menších firiem, ktoré majú patenty naozajstné, a nie na príjem eurofondov.
Sploštené videnie štátu
Ukazuje sa, že nemáme ekonómov ani sociológov, že nikto neorganizuje výskumy, ako žijeme a na čo by sme sa, individuálne a ako spoločnosť, mali pripraviť. Naši ekonómovia vedia básniť o desatinkách percenta HDP deficitu a dlhu, či o minimálne svetovo unikátnych daňových sadzbách, a tak aj vyzerala ich prvá reakcia. Vedia však málo o slovenskej ekonomike, jej štruktúre, slabých a silných stránkach. Samozrejme, keď nemáme kvalitné školy, iba akože školy, tak nemôžeme mať ani kvalitných národohospodárov.
Pomaly zisťujeme, že ak nebude výroba a služby, nebude ani reklama. Ale ak nebude reklama, nebude ani príjem pre médiá a rôzne internetové služby. Nebude cestovný ruch, aspoň nie tak skoro, lebo kongresy sa presunú do virtuálneho sveta, školy na výlety nepôjdu a oddychu máme väčšinou požehnane. A umelci, ktorí sa v ére digitalizácie vrátili k živým vystúpeniam…
Zisťujeme, že transfer know-how sme si zrejme vysvetľovali príliš jednoducho, len ako záležitosť inžinierov. Zabudli sme na riadenie a organizovanie, robenie štátu. Teraz pokukujeme po Nemecku, ktoré tak, ako bolo v duchu svojich protestantských hodnôt schopné prijať imigrantov, zapojiť ich do spoločnosti a ekonomiky, dnes je schopné s rozmyslom a s odhodlaním čeliť koronakríze. A vari je najlepšou stratégiou nechať sa viesť aj pri kríze Nemeckom. Podobne, ako pri fungovaní slovenskej ekonomiky.
Vidíme, že by sa nám zišla digitálna infraštruktúra – od pripojenia až po funkčné prístroje. Akosi sa predpokladá, že rodiny detí a učitelia majú doma internet, počítače a tlačiarne. A ovládajú ich. Infraštruktúra je pritom iba základ, na ktorom môžu bežať najlepšie vzdelávacie kurzy aj po kríze.
To, čo sme tušili, sa teraz ukazuje v plnom svetle. Keď sa veci robia len akože, tak nefungujú vtedy, keď práve treba. Naša politika je o marketingu. Tí ľudia často nemajú žiadne skúsenosti a vedomosti. V čase dovezenej prosperity to očividne neprekáža. V čase krízy a potreby riešení áno.
… a teraz to lepšie
Ukazuje sa, že sme v poriadku. Sme šikovní, vynaliezaví, disciplinovaní, rozumní a vieme si pomôcť. To sú skutočné devízy a na tom sa dá budovať. Slováci, Maďari, Rómovia, Česi, Nemci, takí i onakí sexuáli, sme v poriadku. Na to treba myslieť.
Nielenže sme disciplinovane zaliezli a našili rúška, ale naši vedci vynaliezajú prístroje a vakcíny. Pomáhame starším, nakupujeme od lokálnych výrobcov. Dokonca sa chápavo staviame k svojim politikom. Sploštili sme krivku, vyučujeme deti doma. Prišli sme na to, že v niektorých tovaroch a službách potrebujeme byť sebestační.
Dokážeme to. Len potrebujeme plán: ako poraziť vírus a ako využiť európske peniaze smerom k demografickej kríze, klimatickým zmenám a novým technológiám.