Zatiahne všetko iba štát?

Vláda Igora Matoviča sa krátko po svojom vymenovaní na prvom zasadaní 21. marca zaviazala predložiť programové vyhlásenie do 13. apríla. Svoj záväzok nedodržala. Termín na jeho prerokovanie vo výboroch a v pléne Národnej rady SR pred hlasovaním o dôvere bude preto šibeničný.

19.04.2020 00:05
debata (135)

Programové vyhlásenie musí vychádzať z cieľov vládnych strán zhrnutých v prílohe č. 2 koaličnej zmluvy. SaS chce podľa nej presadzovať viac ekonomickej slobody, štíhly a efektívny štát, zásadné zjednodušenie daňového a odvodového systému atď.

COVID-19 usvedčil Sulíka

Štíhly štát je taký, ktorého funkcie sa redukujú na minimum a ktorý cez štátny rozpočet prerozdeľuje iba malú časť svojich finančných zdrojov. Inými slovami, v štíhlom štáte tzv. zložená daňová kvóta, teda podiel daní a odvodov k HDP, je nízka, napríklad 25-percentná a menej. „Zásadné zjednodušenie daňového a odvodového systému“ ako jednu z priorít SAS by sme mohli preto interpretovať ako tlak na znižovanie daní a odvodov. Rubom toho je tlak na znižovanie výdavkov. Ale…

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR odhadol, že pandémia koronavírusu sa odrazí na prepade slovenského HDP o 7,2, v horšom prípade až o 11 až 12 percent. Bez opatrení vlády by tento prepad bol omnoho väčší.

Prečo by mal štát z prostriedkov daňových poplatníkov zachraňovať firmy, ktorých akcionári si vyplácajú tučné odmeny? Podľa Allianz Global Investors sa výška dividend v EÚ v tomto roku odhaduje takmer na 360 miliárd eur!

Richard Sulík ako minister hospodárstva ako prvý urgoval poskytnúť pomoc všetkým firmám – z výdavkov štátneho rozpočtu. Ku garanciám vlády za úvery podnikateľskej sféry pribudla síce časovo oneskorená a administratívne náročná pomoc živnostníkom, malým a stredným podnikateľom, až napokon prišiel na rad aj tzv. kurzarbeit pre veľké firmy. Každá z nich na vrub štátneho rozpočtu a dlhu štátu. Aký „štíhly štát“, pán minister?

Napokon i pravdepodobný Sulíkov vzor nemecký ordoliberalizmus a jeho stúpenci v Bundestagu či v spolkovej vláde sa vzdali modelu nezasahovania štátu do ekonomiky, vyrovnaného štátneho rozpočtu a nízkeho dlhu. Nemecký parlament 25. marca zrušil ustanovenie ústavy o limitovaní dlhu. Aj slovenskú vládu nebude čakať iba revízia zákona o štátnom rozpočte, ale aj zákona o dlhovej brzde.

Trikrát meraj, raz…

Kurzarbeit, to znamená skrátená pracovná doba s dofinancovaním mzdy štátom, je nepochybne opatrenie, ktoré zabráni rastu nezamestnanosti. Jeho slovenská schéma – podľa ktorej sa vypláca náhrada až do výšky 80 percent mzdy zo štátneho rozpočtu – je dobrá správa pre zamestnanca, ale ešte lepšia pre zamestnávateľa. V Nemecku na dofinancovaní participuje aj podnik podľa schémy 60, prípadne až 67 percent štát a 20 percent podnik. Podobne menej štát hradí aj v Írsku, Dánsku a po 20 dňoch aj v Nórsku.

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták si pochvaľoval: „Pre fabriky je vždy lepšie udržať pracovné miesta. V prípade naštartovania odbytu sú totiž pripravené okamžite vyrábať.“

Ak je to tak a odpadnú im náklady s náborom a so zaškolením, nemohli by sa na refundácii trochu podieľať? Hošták dokonca povedal, že z toho profituje aj štát, lebo nemusí ľuďom platiť podporu v nezamestnanosti. Zrejme nevie, že výška tejto dávky nie je 80, ale iba 50 percent denného vymeriavacieho základu! Škoda, že si vláda kurzarbeit nepremyslela dôkladnejšie.

Obedy zadarmo pre vlastníkov kapitálu

Francúzska vláda na začiatku pandémie vyčlenila 300 miliárd eur na štátne garancie a 45 miliárd na priamu pomoc firmám. Nie zadarmo. Podniky, v ktorých je štát hoci len minoritným akcionárom, nesmú vyplácať dividendy a ostatným odporučila, aby ich za uplynulý rok nevyplatili tiež. Pokiaľ by toto odporúčanie nedodržali, pohrozila, že pomoc štátu budú musieť vrátiť. Opatrenie nepochybne racionálne. Prečo by mal štát z prostriedkov daňových poplatníkov zachraňovať firmy, ktorých akcionári si vyplácajú tučné odmeny? Podľa Allianz Global Investors sa výška dividend v EÚ v tomto roku odhaduje takmer na 360 miliárd eur! Koľko z toho pripadne na Slovensko?

Vláda v Berlíne je voči svojim chránencom benevolentnejšia. Nehrozí im analogickým opatrením ako francúzska. Napríklad tri automobilky BMW, Volkswagen a Daimler napriek tomu, že ich 200-tisíc zamestnancov je dotovaných zo štátnych peňazí až do výšky 67 percent straty mzdy, si chcú vyplatiť na dividendách 7,5 miliardy eur. „To je odporná tvár kapitalizmu,“ komentoval poslanec Bundestagu za sociálnych demokratov Carsten Schneider.

Európska centrálna banka, ktorej sa zveril dohľad nad tzv. systematicky dôležitými bankami, im 27. marca odporučila nevyplácať najmenej do 1. októbra dividendy za rok 2019. Zároveň ich povzbudila, aby uvoľnené zdroje použili na poskytovanie úverov domácnostiam, malým a stredným podnikateľom a korporáciám. Tak by pomohli zmierňovať dôsledky pandémie.

Analogické odporúčanie adresovala aj národným inštitúciám zodpovedným za dohľad nad domácimi bankami vrátane Národnej banky Slovenska. Momentálne je to asi dôležitejšie ako znovuotvorenie diskusie o bankovom odvode.

© Autorské práva vyhradené

135 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Francúzsko #Európska centrálna banka #Richard Sulík #Igor Matovič #koronavírus #kurzarbeit