Spoločnosť neexistuje bez ekonomiky a ekonomika neexistuje bez spoločnosti. Týka sa to rovnako slovenskej, ale aj akejkoľvek inej spoločnosti. Rovnako štát neexistuje bez ekonomiky a ekonomika bez štátu.
Tak isto je to aj so zdravím. Zdravotníctvo a zdravá populácia nemôžu existovať bez ekonomiky a ekonomika nemôže existovať bez zdravých ľudí. Aj formálna skladba tejto myšlienky sa týka i školstva. Vzdelanie nemôže existovať bez ekonomiky a ekonomika nemôže existovať bez vzdelaných ľudí.
Príčiny prekvitania a úpadku štátov
Tieto tézy neplatia len pre bežných občanov, no aj pre tých, ktorých sme si zvolili za svojich zástupcov. Mali by byť zdraví, vzdelaní a rozumieť fungovaniu spoločnosti a ekonomiky. Ani jedna z týchto oblastí nemá prednosť pred druhou. Vyvyšovanie každej z nich na úkor inej znamená budúci úpadok.
Už známy moslimský arabský vedec Ibn Chaldún (1322 – 1406) vo svojom diele Al-Mukaddima (Úvod do dejín) analyzoval príčiny prekvitania a úpadku štátov. Ako prvý popísal, že ekonomika je dynamický systém, ktorý nie je možné zastaviť. Neskôr ekonomická teória prišla s teóriou rovnováhy. Rovnováha je však vtedy, keď zamrzne vesmír a príde jeho smrť. To platí aj pre ekonomiku.
V ekonomike po mánii, teda hyperaktívnom raste cien, prichádza pokles aktivity. Teda nie recesia, ale depresia. Aj v ľudskej psychike.
Ibn Chaldún veril, že byrokracia nie je schopná efektívne riadiť obchodné činnosti pre to, lebo je slabo motivovaná a zle vyškolená. Mal pravdu. Veril, že v krajinách, v ktorých sa štát podieľa na obchode a výrobe, by sa malo očakávať relatívne zníženie hospodárskeho prebytku a zvyšovaniu poklesu ekonomiky.
Navrhoval i znižovanie zbrojných výdavkov. Oveľa skôr prišiel s myšlienkou úlohy štátu pri stabilizácii ekonomiky ako John Maynard Keynes. Predbehol ho o vyše 600 rokov. Aj dnes sa na Slovensku snažíme vymyslieť bicykel.
Aby sme nemuseli vymýšľať ani koleso, treba si prinajmenšom prečítať dielo Kapitál. Karol Marx prvý raz poskytol publiku komplexnú systémovú teóriu fungovania kapitalizmu. Jeho myšlienky o vzťahoch v ekonomike sú aktuálne dodnes.
Čo znamená každý deň karantény?
To, že sa nevyrábajú tovary a neposkytujú sa služby. To znamená, že sa nevytvára pridaná hodnota. V štátnom rozpočte teda chýbajú príjmy z dane z pridanej hodnoty, dane právnických a fyzických osôb, ale aj dane z tabaku, palív a mazív a mnoho iných. Každý deň sa prehlbuje diera v štátnom rozpočte. Tú môžeme dočasne zaplátať, no to nesmie trvať večne. Hoci tie peniaze raz nezaplatíme my, ale naše deti či vnuci.
Slovenská ekonomika je závislá od vývozu. Ak prestaneme vyvážať, niekto zaujme naše miesto. Nové trhy budeme potom hľadať veľmi dlho, možno ich vôbec nenájdeme. Pre domácich a zahraničných investorov sa staneme nedôveryhodnou krajinou. Prenesú zo Slovenska výrobu do iných štátov. Okrem toho nebudeme schopní si požičať peniaze. Štát si požičiava na medzinárodných finančných trhoch. Analytici týchto trhov sledujú každé slovo. A požičal by ktosi štátu, ktorý má neisté budúce daňové príjmy? Určite nie.
Okrem toho treba pripomenúť, že Slovenská republika už nemá vlastnú menu. Krajiny, ktoré majú vlastnú menu, môžu zmeniť kurz tak, že ju znehodnotia. Na istý čas väčším množstvom domácej meny zaplátajú diery v ekonomike. Menové opatrenia nie sú až také účinné, aby mali vplyv na reálnu ekonomiku.
Hádam ktosi zavolá do Bratislavy
Kto požičia krajine, kde politická byrokracia začala riadiť ekonomiku? Preto budeme musieť pásť ovce a na globálnom trhu ponúkať oštiepky, bryndzu a žinčicu. Bude to znamenať i masívnu migráciu nášho obyvateľstva. Kto z mladých ľudí by chcel žiť v krajine, kde sa takmer nič nevyrába?
Úvaha o zastavení ekonomiky sa zhoduje s presadzovaním dvoch myšlienok predvolebnej kampane. Prvou je mánia prenasledovania inými politickými stranami: Tí iní škodia Slovensku, ich sa musíte báť. Druhou je myšlienka mesiášstva: Tí iní sú farizeji, ale my sme jediní spasitelia.
Na tieto myšlienky treba rýchlo zabudnúť a prerobiť štátny rozpočet. Ekonomická situácia, v ktorej bol prijatý, je úplne odlišná od tej dnešnej. V rozpočte treba znížiť výdavky na všetko, čo nemá zmysel. Štát by sa mal starať predovšetkým o to, aby obyvatelia, podniky a finančný sektor mali dosť peňazí a mohli platiť a udržali zamestnanosť. Nehovorí o tom nikto iný ako Medzinárodný menový fond.
Očakávam, že niekto z krajiny, ktorej významný podnik investoval na Slovensku, zatelefonuje. Dá niekoho do laty. V ekonomike po mánii, teda hyperaktívnom raste cien, prichádza pokles aktivity. Teda nie recesia, ale depresia. Aj v ľudskej psychike.