Neboli sme na ne pripravení ani individuálne a ani ako spoločnosť. Veľa vecí sme robili iba naoko a viac ako hľadanie riešení sme hľadali zdôvodnenia, prečo sa niečo nedá.
Mnohí z nás roky hovorili, že stav marginalizovaných rómskych komunít je hrozbou a neriešenie zlepšovania podmienok má vplyv na celú spoločnosť. Koronavírus odhaľuje problém v plnej nahote. Verejnosť sa určite pýta, ako je to možné a kam sa podeli peniaze vyčlenené na tento problém z eurofondov, ak je stav v mnohých komunitách porovnateľný so slumami v rozvojovom svete. Zdôvodnení je určite mnoho, niektoré úplne pravdivé, iné menej.
Slabé cielenie verejných politík
Jedným z dôvodov slabej úspešnosti verejných politík je slabé cielenie. Pred rokom 1989 národné výbory (terajšie obecné úrady) viedli štatistiky „občanov cigánskeho pôvodu“. Z evidencie obyvateľstva mali prehľad o presnom počte rodín v obciach a o úrovni jednotlivých rodín. Zo štatistiky vypadli jednotlivci a rodiny, ktoré žili v súlade s materiálnymi podmienkami ostatnej spoločnosti a spravidla mimo koncentrácií.
Iste, takýto prístup bol diskriminačný, lebo viedol štatistiku bez súhlasu dotknutej osoby. Po roku 1989 sa Rómom priznal štatút národnostnej menšiny a teda aj istá miera ochrany. Na prelome milénia však už bolo zrejmé, že bez údajov o počte a úrovni rómskych osídlení sa verejné politiky nedajú realizovať.
Cieľ testovať Rómov vo vyše tisíc lokalitách je nereálny a skôr vzbudzuje obavy v tej časti rómskej populácie, ktorá sa necíti byť sociálne marginalizovaná.
Zároveň v tomto období prichádza aj istá kategorizácia v pomenovaní. Rómskymi komunitami sa označujú lokálne spoločenstvá s rómskou etnicitou a marginalizovanými rómskymi komunitami, kde vo viacerých znakoch dochádza k výrazným rozdielom medzi majoritnou a minoritnou časťou obyvateľov obcí a miest.
V roku 2004 vznikol prvý Atlas rómskych komunít (mimochodom, pod gesciou Ivety Radičovej, neskoršej premiérky). Metodikou pre zber dát bola práca s pripísanou identitou, teda ako rómske komunity boli označené spoločenstvá, ktoré majorita, starostovia a iní lokálni stakeholderi takto označujú.
Samozrejme, pre výkon politík bolo potrebné po určitom čase zber údajov o rómskych komunitách zopakovať a vznikol Atlas rómskych komunít 2013. Metodika zberu dát sa mierne modifikovala, ale ešte stále sa dali porovnávať. V roku 2011 vláda prijala Stratégiu SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Tá sa stala východiskom pre výkon štátnych politík a na jej základe sa mali implementovať aj zdroje Európskej únie vyčlenené v aktuálnom programovom období.
Menšina Rómov žije v marginalizovanom prostredí
Bolo by bývalo efektívne, keby v rámci atlasu bol vznikol aj atlas marginalizovaných rómskych komunít, ale k tomu nedošlo, a tak pre výkon štátnych politík sa za oprávnené definovali všetky rómske komunity bez ohľadu na životný štandard, ale aj početnosť. Či inak, na základe pripísanej etnicity žijú Rómovia v 1070 obciach a mestách. Tu sa dostávam k tomu, kde sa premiér Igor Matovič mýli. Tých 1070 obcí a miest nemá marginalizované rómske komunity, ktoré by vyžadovali špeciálny prístup a už vôbec nie cielené testovanie v rámci koronavírusu.
Našťastie, tých marginalizovaných je podstatne menej. Preto aj cieľ testovať vo vyše tisíc lokalitách je nereálny a skôr vzbudzuje obavy v tej časti rómskej populácie, ktorá sa necíti byť sociálne marginalizovaná.
Odborníci sa zhodujú, že iba asi 40 percent Rómov žije v marginalizovanom prostredí, a teda objektom na testovanie by malo byť asi 450 až 500 lokalít. Neviem si predstaviť, ako by sa asi cítili Rómovia v Dunajskej Lužnej, Pruskom alebo kdekoľvek inde, kde žijú na rovnakej sociálno-ekonomickej úrovni ako ostatná populácia.
Po voľbách bolo sympatické, že nastupujúci premiér zdôraznil, že vníma Rómov ako súčasť spoločnosti. Teraz, v ťažkých časoch, by bolo potešujúce, keby začal vnímať aj rozdiely v sociálno-ekonomickom postavení rozličných komunít, lebo tak sa ľahšie podarí cieliť podporu a pomoc tam, kde je potrebná.
Výzvou v ďalšom období pre expertov na rómsku tému by rozhodne malo byť vytvorenie atlasu marginalizovaných rómskych komunít na základe objektivizovaných údajov, aby sa eurofondy cielili čo najlepšie, využívali sa tam, kde treba, ale tiež preto, aby nie všetci Rómovia boli vnímaní ako marginalizovaní.