Koronavízia pre strednú Európu - je aj lepšia budúcnosť možná?

Zo strednej Európy prichádzajú v čase koronakrízy skôr varovné signály. Viktor Orbán pridal svojej vláde nové kompetencie a vyradil z prevádzky parlament. V Poľsku nie je ani dva týždne pred hlasovaním jasné, za akých podmienok a či vôbec sa uskutočnia prezidentské voľby. Môže však súčasná situácia stáť na začiatku premeny strednej Európy, ktorá by viedla k väčšej otvorenosti a demokratickosti?

23.04.2020 14:00
debata (10)

V Českej republike, Poľsku, Maďarsku a dnes aj na Slovensku dominujú populistickej strany či hnutia so silnými lídrami. Andrej Babiš, Viktor Orbán aj ekipa Právo a spravodlivosť v Poľsku sa už niekoľko rokov tešia slušnej popularite. V posledných rokoch ťažili z ekonomickej stability, ktorá im umožňovala dávať občanom nové a nové sociálne benefity. Dnes sa však situácia mení. Ani stredoeurópske hospodárstva neuniknú prepadu a horšia ekonomická situácia môže ovplyvniť ich politické preferencie.

Vzhľadom na neistú epidemiologickú situáciu nie je možné presne povedať, aký drvivý účinok bude mať koronavírus a či sa náš región zaradí práve medzi tie ťažko postihnuté. No scenár, podľa ktorého by stredná Európa musela prejsť radikálnou premenou, možný je. Ako by mohol vyzerať?

Pokiaľ kvôli ochrane či podpore domácej výroby a dlhodobému uvoľneniu štátnej pomoci podnikom v západnej Európe dôjde k rozpadu vnútorného trhu EÚ, môže to ohroziť strednú Európu ako dodávateľskú ekonomiku Európy. Navyše hlavná úniová podpora bude smerovať skôr zo severu na juh, nie zo západu na východ. Nový európsky rozpočet (z ktorého bude ťažiť stredná a východná Európa) je kvôli zablokovaným rokovaniam v nedohľadne a náš región môže čakať nedostatok investičných prostriedkov. Všetci v Európe si navyše uvedomujú politické dosahy krízy. Hoci je teraz viac počuť o situácii v strednej Európe, hlavné vzopätie najbližších rokov bude smerovať k tomu, aby v nemeckých voľbách v roku 2021 nezabodovala Alternatíva pre Nemecko (AfD), Marine Le Penová sa uprostred francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ nestala prezidentkou a Matteo Salvini nezostavoval jednofarebnú vládu.

Hospodársky prepad strednej Európy spolu s európskym nezáujmom o región môžu súčasným populistom zmeniť pokojné sny na nočnú moru. Preteky ku dnu medzi zavedenými eurofóbmi a vládnucou politickou triedou môžu k slovu priviesť tretí prúd – úplne inú politickú generáciu, ktorá bude otvorenejšia, sebavedomá a ochotná investovať do zmien.

Hospodársky prepad strednej Európy spolu s európskym nezáujmom o región môžu súčasným populistom zmeniť pokojné sny na nočnú moru. Jednou z možností je obrat k ešte tvrdšiemu euroskepticizmu a uzavretosti. Nie je to však jediný variant. Preteky ku dnu medzi zavedenými eurofóbmi a vládnucou politickou triedou môžu k slovu priviesť tretí prúd – úplne inú politickú generáciu, ktorá bude otvorenejšia, sebavedomá a ochotná investovať do zmien. Takou sa potom môže stať aj stredná Európa. Zatiaľ čo tradičný priemysel sa môže s krízou vyrovnávať dlho, digitálne odvetvia budú prosperovať. Stredná Európa tak môže byť donútená k takzvanému „leapfroggingu“ – rýchlemu prechodu k novým perspektívnym odvetviam.

Volebný kalendár v krajinách Visegrádu ukazuje, že vlády aj marketingoví spin-doktori majú dosť času pripraviť sa na ťažšie obdobie. Ak necháme bokom poľský prezidentský súboj, prebehne prvé zásadné hlasovanie v našom regióne až o rok a pol v Českej republike. Nedávny slovenský príbeh však ukazuje, že spoločnosť zmietaná dezilúziami môže náhle odvrhnúť doteraz dominujúce politické sily a vložiť svoje očakávania do prekvapivých rúk.

Aktuálne zlé ekonomické vyhliadky nás tak nakoniec môžu o rok či dva priviesť k novej stredoeurópskej jari v politike aj hospodárstve.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Maďarsko #Česko #Orbán #Andrej Babiš #Stredna Európa #koronavírus