Aktívna verejnosť a občianska náuka

29.04.2020 13:00

Programové vyhlásenie vlády je vo svojej podstate plán práce, ktorým vládna koalícia naznačuje, akú krajinu chce odovzdať voličom v ďalších parlamentných voľbách. Dokument však skloňuje aj riešenia, ktoré sú druhoradé.

Slovenská republika sa pomerne dlho hlási k takzvanému otvorenému vládnutiu. To znamená, čo najmenej tajiť, proaktívne zverejňovať, a v časovom predstihu informovať. Bez pochyby ide o dôležité parametre umocnenia otvorenej spoločnosti, od čoho si sľubujeme aktívnu účasť ľudí na správe vecí verejných, úspešnú verejnú kontrolu, ale aj prijímanie rozhodnutí občianskym dialógom.

Zrejme tieto skutočnosti formulovali v programovom vyhlásení konštatovanie: „Súčasná miera otvorenosti samosprávy ako celku je nedostatočná. Nástrojom na zvýšenie verejnej kontroly a miery vedomostí o samospráve je zverejňovanie dát, najmä ekonomických a legislatívnych, s ktorými úrady pracujú.“

Otvorenosť negarantuje zodpovednosť

Miestna územná samospráva má v skutočnosti takú mieru dôveryhodnosti, aká je vyjadrená nedôverou voči parlamentu a vláde. Je pomerne vysoká a zrejme spôsobená tým, že obyvatelia v komunitách si aj neformálnym spôsobom dokážu „dupnúť“ a presadiť svoje. Samozrejme, jedným dychom by sme nemali individuálne zlyhania interpretovať ako chybu systému.

Druhým, nemenej dôležitým, aspektom je to, že na Slovensku je pomerne široká participatívna legislatíva. Či už to porovnávame s okolitými krajinami, alebo ostatnými štátmi Európskej únie.

Otvorenosť ešte stále negarantuje zodpovednosť, lebo mať právo automaticky neznamená, že to aj využijeme. Ako príklad poslúžia petície, ktoré sa neraz obmedzili na antipetície proti niekomu.

Zároveň musíme konštatovať, že kým napríklad o daniach na centrálnej úrovni rozhodujú výlučne víťazi volieb, v mestách a obciach sú všetky dane a poplatky pred schválením k dispozícii obyvateľom na verejné pripomienkovanie.

Rovnako to platí pre ostatné komunálne zákony prijímané formou všeobecne záväzného nariadenia. Možnosť verejného pripomienkovania, teda vstup do procesu prijímania finálneho rozhodnutia, uplatňuje na všetky strategické dokumenty, koncepcie a pod.

Ak programové vyhlásenie deklaruje ambíciu, že „vláda zavedie povinné zverejňovanie podkladových materiálov na rozhodovanie samospráv“, treba dodať, že tie, ktoré na to mali nielen vôľu, ale aj kapacitu, to už dávno robia. No problém je niekde inde.

Otvorenosť ešte stále negarantuje zodpovednosť, lebo mať právo automaticky neznamená, že to aj využijeme. Ako príklad poslúžia petície, ktoré sa neraz obmedzili na antipetície proti niekomu alebo ako reakcia na to, že ľudia nevyužili možnosť vyjadriť sa predtým, ako sa tvorili konkrétne rozhodnutia.

Aktivita na bode nula

Napriek možnosti pripomienkovať komunálne daňové zákony verejnosťou sa počet pripomienok a návrhov od obyvateľov blíži k nule. A to musíme konštatovať s plnou vážnosťou, pretože táto možnosť platí už 15 rokov.

Veľmi podobné je to s účasťou obyvateľov na rokovaniach zastupiteľstiev, kde pokiaľ nejde o zatváranie školy, dotáciu pre určitý subjekt či zmenu územného plánu, prípadne občiansku petíciu, rokovacie sály nepraskajú vo švíkoch. Účasť verejnosti sa opäť blíži k počtu, na ktorý nám zrejme pomôžu prsty dvoch rúk.

Napokon, v mestách stačí navštíviť rokovanie ne úrovni výborov v mestských častiach. Pokiaľ témou nie je výstavba benzínky, zbúranie ihriska či podobná polarizujúca téma, v miestnosti nájdete viac poslancov a zamestnancov úradov ako samotnej verejnosti. Aktivita ľudí na bode nula ale ukazuje, že problém je inde.

Začnime v obciach so vzdelávaním

Ak sa chceme dostať od deklarácie k výsledku, namieste je výchova. Hodiny občianskej náuky na základných a stredných školách venované tomu, o čom je samospráva a ako výrazne môžu byť na ťahu jej obyvatelia. Nielen v komunálnych voľbách. Konkrétne a zároveň adresné príklady z miest a obcí zvýšia výpovednú hodnotu tohto vzdelávania.

Veľmi podobné by to malo byť aj vo vzťahu k ostatným skupinám obyvateľov. Práve v mestách a obciach by sme mali vidieť príležitosť na interaktívnu občiansku výchovu, lebo ak verejnosť nepochopí, keď si neosvojí a nevyskúša princípy spolurozhodovania, dovtedy iba bude predstierať, že rozumie systému „vysokej politiky“.

Na dobré veci netreba paragrafy ani kriminalizáciu, od ktorej sa očakáva upútanie pozornosti a zvýšenie záujmu ľudí. Komunál je o každom z nás, a čím skôr to pochopíme, o to skôr budeme jeho aktívnymi tvorcami. Ide o priamu úmeru, ktorá platí pre komunálnych politikov aj pre širokú verejnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#správa vecí verejných #programové vyhlásenie vlády #participatívna legislatíva #otvorená spoločnosť #mestá a obce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku