Programové vyhlásenie vlády: Ožíva duch Ivana Mikloša

03.05.2020 09:00

E-publikácia „Programové vyhlásenie vlády 2020-2024: pohľad zľava“ z pera renomovaných autorov v okruhu občianskeho združenia Progresívne fórum a Nadácie Friedricha Eberta, ktorá v rekordnom čase prichádza v týchto dňoch, uvádza:

„V programovom vyhlásení vlády sa v plnom rozsahu odráža ideologická rôznorodosť koalície, ktorá bude pravdepodobne čoskoro zdrojom budúcich vnútrokoaličných konfliktov. V mnohých jeho častiach sa program hlási k pravicovo-centristickým a proeurópskym pozíciám, no v signáloch idúcich v tomto smere nie je konzistentný ani dôsledný. Skôr naopak.“

Text vychádza z volebných programov strán vládnej koalície, ktoré si nielenže nestihli medzi sebou vyriešiť rozpory, no kompromis medzi diametrálne odlišnými názormi v mnohých otázkach nie je a nebude možný. K tým častiam programu vlády, kde sa predstavujú pomerne homogénne zámery typickej pravicovej politiky, patria časti o hospodárskej politike a verejných financiách.

Zvýšenie konkurencieschop­nosti: v čí prospech?

Za základný cieľ hospodárskej politiky považuje program vlády zvýšenie konkurencieschop­nosti slovenských podnikov. Tento cieľ by bol akceptovateľný, keby sa zvýšenie konkurencieschop­nosti dosahovalo iba spôsobmi, ktoré sú v zhode so spoločenským záujmom. Viaceré návrhy tejto časti programu v gescii SaS predstavujú riziko, že to tak nebude.

Základným nástrojom hospodárskej politiky má byť vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré je dostatočne stabilné a predvídateľné a dostatočne motivačné. Sú v ňom dobre definované pravidlá hry, vytvára rovnaké podmienky pre každého a neviazne v ňom vymožiteľnosť prá­va.

Rovná daň z príjmu a rovná DPH mala antijánošíkovskú funkciu: prerozdeľovať daňovú ťarchu z bohatých na chudobných. Naozaj je to zámer novej vlády?

Kým na niektoré z týchto požiadaviek program reaguje, zlepšovanie vymožiteľnosti práva rezort hospodárstva, ktorý vedie Richard Sulík, prenechal v plnom rozsahu na starosť inému rezortu. Napriek tomu, že práve toho sa podnikatelia najčastejšie dovolávajú.

Od roku 2005 sa Európska komisia usiluje vychádzať v ústrety podnikateľskej sfére iniciatívou nazvanou Better Regulation. V preklade to znamená Lepšia regulácia, no odôvodnene sa táto iniciatíva kritizuje, že ide o ustupovanie tlakom lobistov na „regulovanie regulácie“, teda o tlaky na dereguláciu.

Zmyslom regulácie je korigovanie tzv. zlyhaní trhu, ktorým je napríklad vznik monopolov a nulová podpora produkcie tzv. verejných statkov. Takým statkom je aj verejné zdravie, ktorého potrebu sme si konečne uvedomili „vďaka“ koronakríze. Nebude záväzok vlády „podstatne znížiť regulačnú záťaž podnikania do konca jej funkčného obdobia“ ústupkom lobistom z podnikateľských skupín?

Stabilizácia verejných financií

Dnes je už úplne zrejmé, že pandémia a spôsob jej manažovania budú mať vážne dôsledky i na financie štátu. Vláda sa za predpokladu, že sa pozbiera zahraničná ekonomika, prihlasuje k vyrovnanému hospodáreniu štátu do roku 2024.

Vyrovnaný štátny rozpočet je vo všeobecnosti žiaduci, no nesmie sa dosahovať na úkor spoločensky dôležitejších cieľov. O to viac, že dôsledky koronakrízy budú zrejme také závažné, že dva ciele: dosiahnuť vyrovnané hospodárenie štátu a naštartovanie hospodárskeho rastu sa budú vzájomne vylučovať. Čo bude pre vládu väčšou prioritou?

Rozťať tento gordický uzol by pomohlo, keby sa nielen efektívnejšie využíval európsky rozpočet a keby sa skokovo navýšil, no keby sa inovatívnejšie do riešenia tejto dilemy mohla zapojiť aj Európska centrálna banka. Čo si o tom myslí nová vláda, sa z jej programu vôbec nedozvedáme.

Asi sa vracia rovná daň

Hnutie OĽaNO získalo nečakaný volebný úspech kritikou oligarchov a ich schránkových firiem napríklad v cyperskom Limassole. Čakali by sme, že preto program vlády ponúkne sériu opatrení na obmedzenie ekonomickej a politickej moci týchto podnikateľských skupín. Vláda sa prihlasuje vyvinúť „maximálnu snahu aplikovať špeciálne dane na ekonomické renty oligarchov, ktoré pochádzajú z lobizmu, korupcie, neférových výhod a nedostatočnej konkurencie“. Stačí to?

Ministerstvo financií síce chce zaviesť daň z nehnuteľností na hodnotovom princípe, ale absolútne nič nehovorí o dani z dedičstva. Slovensko je jediným štátom z visegrádskej štvorky, ktorý ju nemá.

Miklošova daňová reforma zrušila daň z dividend a lobisti si pri jej opätovnom zavedení presadili daň z dividend iba na úrovni sedem percent! Vláda – na radosť oligarchov – nenavrhuje ani zvýšenie dane z dividend, ani slovom sa nezmieňuje o potrebe boja proti daňovým rajom a zabudla i na digitálnu daň.

Naopak, v prospech oligarchov a vysokopríjmových zvažuje znovu zaviesť rovnú daň! Skúsenosti z predchádzajúcich rokov ukázali, že neobmedzila daňové úniky ani nezabránila odchodu firiem či jednotlivcov do daňových rajov.

Rovná daň z príjmu a rovná DPH mala antijánošíkovskú funkciu: prerozdeľovať daňovú ťarchu z bohatých na chudobných. Naozaj je to zámer novej vlády?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#verejné financie #rovná daň #Richard Sulík #Progresívne fórum #programové vyhlásenie vlády #oligarchovia #Nadácia Friedricha Eberta #Ivan Mikloš #Igor Matovič #hospodárska politika #dividendy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku