Zatiaľ sa dohodlo na obnove dodávok energií iba do polovice mája, čím sa pozastavujú výpovede pre 400 pracovníkov Nexis Fibres. Súčasne sa uvoľnili obmedzenia pre služby spojené so vstupom zamestnancov tejto firmy do areálu, ktorý patrí firme Chemes. No konečný výsledok je neistý.
Súčasný problém má korene na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď sa sprivatizoval štátny podnik Chemlon. Ten uviedli do prevádzky v roku 1959. Svojou výrobou vysokokvalitných polyamidových vlákien rôzneho druhu od jemného hodvábu až po vlákna do pneumatík a rybárskych sietí sa stal známym vo svete. Preto niet divu, že sa v rámci veľkej privatizácie medzi prvými dostal do pozornosti zahraničných investorov.
Chemlon získala známa francúzska firma Rhoune Poulene, ale za zvláštnych podmienok. Tie spočívali v tom, že do jej vlastníctva prešli len moderné, na svetovej úrovni, zariadenia na produkciu vlákien. Výroba energií a ich rozvody, s tým súvisiace budovy a komunikácie vnútri bývalého podniku, čistenie odpadových vôd a spracovanie odpadov z výroby sa však stali majetkom účelovo utvoreného podniku Chemes.
Hrozí zánik poslednej nadrozmernej firmy na výrobu umelého hodvábu Nexis Fibres so všetkými negatívnymi dôsledkami pre jej zamestnancov. Ani Chemes by jej zánikom nezískal lepšie postavenie na trhu s teplom v Humennom.
Sprivatizovaná výroba polyamidových vlákien odvtedy prešla mnohými majetkovými modifikáciami, podobami a vlastníkmi podľa druhu vyrábaného vlákna a často redukovanými kompetenciami až po zánik účelovo vytvorených malých prevádzok.
Stratila sa aj ochranná značka Chemlonu, zredukovali sa kompetencie dosadzovaných predstaviteľov až tak, že schválenie platieb mohol schvaľovať iba vlastník firmy až v Taliansku, čím sa tu sťažoval podnikateľský život. Vlákno sa vyrábalo bez ochrannej známky, ktorá sa na obaly pre konečného odberateľa lepila až v krajine aktuálneho majiteľa.
V súvislosti zo znižovaním celkovej produkcie v areáli pre firmu Chemes sa pochopiteľne redukovali aj nároky na potrebu energií. Viaceré zariadenie sa stávali nadbytočné, hoci sa od prvopočiatku výroby tepla v pôvodnom Chemlone počítalo aj s mestskými bytmi a verejnými budovami. Rozvody horúcej vody do výmenníkových staníc na rozličných miestach vlastní už Humenská energetická spoločnosť, v ktorej má pôvodný vlastník, mesto, už len 30-percentný podiel.
Hádka okolo spravovania rozvodov horúcej vody a ich obnovy je teraz tiež dôvodom sporov, ktoré z pozadia riadi skutočný vlastník Chemesu. Veď ide o jeho teplo. Preto existujú oprávnené obavy, ako sa budú vyhrievať domové byty, ak by sa rovnako zvýšili ceny za dodávané teplo. Preto nikoho neprekvapuje, že do sporu o platbách za teplo a energie vstúpil aj primátor Humenného, no s malým úspechom. Rozhovory majú pokračovať v polovici mája i s prispením ministra Sulíka.
S ohľadom na existenciu obchodného tajomstva súčasné personálne vzťahy a pomery oboch účastníkov sporu sú verejne neznáme, no hrozí zánik poslednej, v porovnaní s minulosťou Chemlon nadrozmernej firmy na výrobu umelého hodvábu Nexis Fibres so všetkými negatívnymi dôsledkami pre jej zamestnancov. Ani Chemes by jej zánikom nezískal lepšie postavenie na trhu s teplom v meste.
Existtujú isté indície, že v pozadí celej kauzy ide o náhradu fosílnych palív v produkcii tepla štiepkami z bukových lesov na rozhraní s Poľskom, ktoré vlastní rozhodujúca osoba málo viditeľná v spore. Nahradiť ohrevy kotlov novým palivom sa dá, no nie bez vynaloženia kapitálu na úpravu zariadení. Hľadajú sa preto možnosti na zabezpečenie týchto kapitálových výdavkov, ktoré patria aj do programu energetickej politiky štátu.