Niektorí môžu túto krajinu vnímať v prvom rade v súvislosti s neúspechmi, pretože štatistiky sú naozaj hrozivé. Minulý rok tam bolo zranených alebo zabitých viac ako 10 000 ľudí. Afganistan je najväčším výrobcom heroínu na svete. Veľa Afgancov naďalej uteká zo svojej krajiny – len minulý rok prišlo do Európy viac ako 30 000 nelegálnych afganských migrantov, ktorí sa stali najväčšou skupinou migrantov v Európe.
Môže byť lákavé uzavrieť hodnotenie s tým, že naše úsilie je odsúdené na neúspech a že v čase kríz, ktoré sú nám geograficky bližšie, bude lepšie, ak znížime naše straty a necháme to tak. Tento postoj by bol však chybou. Znamenal by totiž, že v budúcnosti budeme musieť vynaložiť ešte väčšie úsilie, aby sme dobehli stratený čas. Aj keď sa od nikoho nedá chcieť, aby vykonal nemožné, zaistenie budúcnosti Afganistanu je v našom záujme.
Prečo? Pretože v dnešnom svete už nemožno rozlišovať medzi „tu“ a „tam“. To nám ukázalo šírenie koronavírusu. Problémy Afganistanu sa v nejakej forme budú aj naďalej prenášať do zahraničia. Afganský mier je teda aj naším mierom. Pretože okrem Talibanu tam existuje ISIS a iné teroristické skupiny, vojnoví baróni, obchodníci s narkotikami, ako aj všetky možné typy oportunistov, ktorí môžu ďalej destabilizovať krajinu a exportovať hrozby. Aj keď sa Afganistan niekedy javí ako moderná verzia mýtu o Sizyfovi, upustenie od angažovania sa v danej oblasti by spôsobilo väčšie problémy, pričom dominový efekt by zasiahol aj Európu a iné časti sveta.
Čo je v stávke?
Afganistan je mikrokozmos, kde sa na jednom mieste stretajú mnohé výzvy nášho sveta: globálna mocenská politika, terorizmus, drogy, etnické rozpory, migrácia, chudoba a porušovanie ľudských práv. Afganistan je tiež krajinou, ktorá stála Európanov už veľa krvi, peňazí a politického kapitálu a v ktorej zaznamenali mnoho neúspechov.
Môže byť lákavé uzavrieť hodnotenie s tým, že naše úsilie v Afganistane je odsúdené na neúspech, a bude lepšie, ak to necháme tak. Tento postoj by bol však chybou. Znamenal by totiž, že v budúcnosti budeme musieť vynaložiť ešte väčšie úsilie, aby sme dobehli stratený čas. Zaistenie budúcnosti Afganistanu je v našom záujme.
Afganistan však prináša aj príležitosti; je miestom, kde sa s postupnou organizáciou odchodu vojakov USA formuje nový globálny geopolitický poriadok. Ide o snahu vybudovať demokraciu v nestálom regionálnom prostredí. Je bohatou krajinou s chudobnými ľuďmi – má obrovské prírodné zdroje a aktíva, ktoré z dôvodu vojny a zlého hospodárenia zostávajú nevyužité. Medzi hlavnými aktérmi a vznikajúcim mierovým procesom sa rodí dialóg.
Európska únia a jej členské štáty sa od roku 2001 s celým svojím politickým, vojenským, diplomatickým a finančným nasadením snažia pomôcť pri budovaní afganského štátu, ochrane jeho suverenity, ústavy a podporovať jeho ambície. Bolo to namáhavé. Ale v porovnaní s tým, v akej situácii bol Afganistan pred 20 rokmi, treba povedať, že sú tu dobré výsledky v oblasti vzdelávania dievčat, posilnenia postavenia žien, zdravotnej starostlivosti, slobody tlače a občianskej spoločnosti. Tieto pozitívne zmeny musíme chrániť. Ak sa začne písať nová kapitola histórie Afganistanu, Európania nemôžu zostať len divákmi.
Aké sú ďalšie kroky?
Po prvé, potrebujeme skutočné prímerie. Každý deň po ňom volá čoraz viac ľudí v rámci OSN, NATO a Organizácie islamských krajín. Pandémia koronavírusu zvyšuje naliehavosť tejto výzvy.
Po druhé, nedávne uznesenie Bezpečnostnej rady OSN vyslalo signál na zváženie reálnej situácie: svet nemôže akceptovať „islamský emirát“. Zásady Charty OSN sa musia dodržiavať a musia sa zachovať získané sociálne a politické slobody.
Po tretie, politickí lídri a politické skupiny musia nájsť inkluzívny spôsob, ako spolupracovať v záujme dosiahnutia mieru, v rámci ktorého sa navzájom budú považovať za politických protivníkov a nie nepriateľov. Taliban nesmie zaujať pozíciu vojenského víťaza. Toto nie je hra, ktorá by sa dala ukončiť šach-matom. Skončiť sa môže len remízou. Zmena postavenia z vyvrheľa na signatára dohody s USA ešte neposkytuje politickú legitimitu. Taliban v budúcnosti možno bude súčasťou vlády v Afganistane. Afganci sa budú musieť naučiť pracovať s bývalými nepriateľmi v rámci demokratického priestoru a medzinárodné spoločenstvo bude musieť prijať rozhodnutia.
Po štvrté, stiahnutie vojenských jednotiek by nemalo viesť k odňatiu medzinárodnej pomoci. Európa ako darca pomoci, ktorý má v tejto oblasti vo svete vedúce postavenie, môže zmobilizovať obrovské finančné prostriedky a kombinovať ich s obchodom. Zachovanie tejto pomoci však bude spojené s ďalšími krokmi v procese politického zmierenia. Do konferencie darcov, ktorú koncom roka 2020 zorganizujú Fínsko a OSN s cieľom prezentovať dosiahnutý pokrok a stimulovať darcov v týchto napätých finančných časoch, zostáva už len málo času.
V tomto úsilí môže EÚ pomôcť za predpokladu splnenia troch podmienok. Prvou je, že EÚ nebude platiť za to, o čom rozhodli iní. Včasné spojenie EÚ s mierovým procesom prispeje aj k jej spojeniu s presadzovaním výsledkov tohto procesu. Časy, keď sa účasť EÚ brala ako samozrejmosť, sa už pominuli. Druhou je, že pokrok dosiahnutý za posledných 19 rokov, počnúc výdobytkami republiky a končiac právami žien, mládeže a menšín, sa musí zachovať. Treťou podmienkou je, že obnova a stabilizácia Afganistanu musia byť spoločným medzinárodným úsilím. Nikto nebude chcieť riešiť problémy iných.
EÚ nemá v Afganistane žiadne skryté úmysly: všetky karty vyložila na stôl. Môžeme byť čestným sprostredkovateľom, ktorý podporuje proces národného zmierenia spoločne s ostatnými partnermi. Apelujem na všetkých partnerov dobrej vôle, aby sa pripojili k tomuto úsiliu a zostali angažovaní.
Po mnohých rokoch konfliktu existuje šanca na nový začiatok. Aj keď je v konečnom dôsledku v rukách Afgancov, máme povinnosť ich podporovať a zabrániť návratu k násiliu a potláčaniu základných práv a slobôd.