Sťažovateľ tiež namieta, že nemohol podať riadne odvolanie s odkladným účinkom. Štrasburský súd vzhľadom na svoju chronickú preťaženosť rozhodne o prijateľnosti tejto sťažnosti najskôr o rok. Prokurátor Alexander Černický sa pre televíziu vyjadril, že podnet je zjavne nepodložený. Renomovaný advokát Baltazár Palugyai zasa pre webové noviny uviedol, že nepochybuje o jeho prijateľnosti.
To je teda kolosálna hlúposť, povie si čitateľ. Áno, ale s trochou snahy sa dá vymyslieť ešte aj väčšia. Poučenie zo začiatku 18. storočia – historické, politické, praktické – je, že minulosť nemožno posudzovať ani hodnotiť kritériami súčasnosti. Niektorí však čoskoro budú v pokušení tak robiť, napríklad aj v spojení s udalosťami 20. storočia.
Hodnoty údajne musia byť silnejšie ako čas. Znie to pekne, no je to ilúzia hoci už len preto, že hodnôt je dnes priveľa. Každé spoločenstvo či etnikum, každé náboženstvo, sekta, politická strana majú svoje hodnoty. Čas je však iba jeden pre všetkých a je neohýbateľný.
Isteže existuje veľa príkladov nápravy krívd a odškodnení, ktoré sa uskutočnili po rokoch. Spätne rehabilitovať nevinných býva asi najšľachetnejšie gesto spravodlivosti a prejav veľkorysej moci. Ale minulosť, hoci nie je nedotknuteľná, je spätne nezmeniteľná. Tak ako Jánošíka nemožno zvesiť z háka, posadiť k stolu a naliať mu hriatô, tak sa nedajú prepisovať dejiny. Nech si to uvedomia všetci, ktorých pokúša opak.