Najväčších deväť desiatok štátnych fondov malo v poslednom štvrťroku roku 2019 podľa Inštitútu ŠRF na účtoch 8,2 bilióna amerických dolárov.
Medzi najväčšie patria: Nórsky globálny dôchodkový fond v Európe s hodnotou majetku 1, 2 bilióna, Čínska investičná spoločnosť 940,6 miliardy a Investičná spoločnosť Abu Dabí 579 miliard USD. Do prvej pätice sa zaradilo aj Hongkonské portfólio investičnej spoločnosti a Kuvajtská investičná spoločnosť. Naopak, tri najmenšie štátne fondy sú Stabilizačný fondu Butánu, Prvý fond národného bohatstva v Ontáriu a Iránsky ropný stabilizačný fond.
V súčasnosti ochorenie COVID-19 vážne ovplyvnilo globálne štátne investičné fondy. Kvôli koronavírusu ich investície zaznamenali dramatický pokles bohatstva svojich podielov. V tomto štvrťroku celkové bohatstvo fondov klesne aj pre nízke ceny ropy.
Po vírusovej ekonomike sa zvýši účasť štátov na podnikaní. Firmy sa pravdepodobne dostanú pod tlak, aby skrátili svoje dodávateľské reťazce a priniesli viac výroby späť domov.
A tak väčšina štátnych fondov závisí od toho, že sa do nich presúva časť daní z minerálneho bohatstva, najmä ropy a zemného plynu. Fondy sa tak financujú a zvyšuje sa ich majetok. Niektoré používajú na vytvorenie svojho majetku prebytočné menové rezervy, hlavným príkladom je Čínska investičná spoločnosť. Tvoria však menšinu.
Dá sa povedať, že Nórsky investičný fond zarobil vlani rekordných vyše 165 miliárd eur. Návratnosť jeho investícií dosiahla približne 20 percent. Prispel k tomu najmä rast akciových trhov.
Najviac sa pod vysoký rast návratnosti investícií fondu podpísali Apple, Microsoft a Nestlé. Na opačnom konci sa ocitli akcie firiem Nokia, Pfizer a Swedbank. Ale nielen to, pretože nórsky fond vlastní podiely vo vyše 9-tisíc spoločnostiach po celom svete. Okrem toho investuje aj do dlhopisov a nehnuteľností.
Niektoré fondy financujú straty spojené s pandémiou. Napríklad aktíva ŠRF Nigérie klesnú na 201 miliónov USD. Tamojšia vláda sa rozhodla, že použije na ekonomickú pomoc 150 miliónov dolárov zo stabilizačného fondu ako súčasť svojich fiškálnych stimulačných opatrení v reakcii na prepuknutie choroby COVID-19.
Ministerka financií Zainab Ahmedová naznačila, že federálna vláda stiahne sumu, aby tiež zmiernila negatívny dosah poklesu cien ropy na účet štátu. Vyčerpané prostriedky sa do júna 2020 použijú na zvýšenie množstva financií na vládnych účtoch federácie. Celkom tento fond odovzdá na vládne výdavky pätinu svojich peňažných rezerv.
Ako sa na problematiku stabilizačného fondu pozerajú v Európskej únii? S myšlienkou založiť rezervný fond sa pohrávali európskej krajiny už v minulosti. V auguste 2019 sa v projekte Európskeho fondu pre budúcnosť navrhlo, aby sa na investície do strategických odvetví v EÚ mohol vyčleniť počiatočný kapitál vo výške 100 miliárd eur.
Návrh sa nevyhol kritike. Únia nie je suverénny štát a takýto fond by iba odklonil existujúce rozpočtové zdroje, namiesto toho, aby využil rezervu bohatstva. Ako výsledok nových skutočností po vírusovej ekonomike bude zvýšenie účasti štátov na podnikaní. Firmy sa pravdepodobne dostanú pod tlak, aby skrátili svoje dodávateľské reťazce a priniesli viac výroby späť domov, nech už je kdekoľvek.
Výrobné linky po kríze znížia svoje „obrátky“, pretože regionálne väzby nahradia aspoň časť celosvetového out-sourcingu, ktorý bol základným kameňom globalizovanej ekonomiky. Uvidíme, ako sa po skončení koronakrízy zmení investovanie rezervných fondov.