Čo vláda mieni urobiť v politike zamestnanosti

Programové vyhlásenie vlády (PVV) vo svojej časti venovanej ochrane pracovných miest a sociálnych istôt priority a opatrenia cieli najmä na rodinnú politiku a podporu rodín, dôchodky a sociálne zabezpečenie a služby. Problematike zamestnanosti venuje pár zväčša všeobecne formulovaných bodov.

18.05.2020 12:00
debata (5)

Vláda síce deklaruje, že jej prioritou bude prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy a opätovné zvyšovanie miezd, ale navrhované opatrenia tejto ambícii nezodpovedajú, prípadne jej zodpovedajú len veľmi obmedzene. Jediné konkrétne opatrenie týkajúce sa zamestnanosti má byť sprísnenie pravidiel fungovania agentúr dočasného zamestnávania.

Opatrenia iba pre krátkodobý horizont

V PVV sa píše, že bude využívať zdroje Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti a bude koordinovať svoje kroky so sociálnymi partnermi, no na podporu sociálneho dialógu sa odvoláva v súvislosti s krízou vyvolanou nákazou COVID-19.

Sociálny dialóg a sociálne partnerstvo na všetkých jeho úrovniach však poskytujú oveľa širší priestor a platformu relevantným aktérom na riešenie problémov najmä sociálneho a ekonomického charakteru, a to nie len v súvislosti so súčasnou pandémiou.

To však vláda už ďalej nereflektuje. Jej ambície pri riešení zamestnanosti sa obmedzujú iba na krátkodobý horizont vzťahujúci sa na obdobie koronakrízy. Okrem krátkodobých nástrojov na udržanie zamestnanosti počas a v dôsledku existencie a šírenia pandémie by bolo žiaduce definovať konkrétne nástroje na udržanie pracovných miest prinajmenšom zo strednodobého, ak nie dlhodobého, hľadiska.

Vláda si akoby na jednej strane uvedomuje potrebu digitalizácie na druhej strane ignoruje jej sociálne súvislosti. To sa prejavuje v značne limitovaných opatreniach na podporu zamestnanosti, trhu práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej politiky.

V súčasnosti je vhodné uvažovať aj nad reformami a zavedením opatrení a mechanizmov, ktoré vytvoria dostatočnú záchrannú sieť pre zamestnancov počas krízy, ktorá môže nastať aj v budúcnosti (napr. tvorba záchranných fondov, rezerv, vankúšov či sietí). Pri deklarovaní cieľa, „aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu“, sa logicky očakáva, že vláda predstaví i konkrétne predstavy, ako to dosiahnuť.

V PVV sa však konkrétne oblasť odmeňovania, rastu miezd, minimálna mzda a minimálne mzdové nároky nespomínajú. Takisto sa vôbec nerieši problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, pracovných súdov a vymožiteľnosti práva pri pracovnoprávnych sporoch.

Daný fakt možno vysvetliť dvojako: vláda nepovažuje uvedené okruhy za skutočne prioritné, alebo prinajmenšom zachová existujúce štandardy a nebude mať ambíciu tieto zhoršovať či meniť.

Má sa spružniť Zákonník práce

Značne protichodne však pôsobí tvrdenie „kľúčový je flexibilný Zákonník práce a pracovnoprávna legislatíva“. Zákonník však nie je nástrojom na tvorbu pracovných miest, jeho funkcia by mala byť v prvom rade ochranná.

Za intenciami jeho spružnenia sa môže skrývať ohrozenie postavenia pracujúcich. Určite však bude žiaduce zamyslieť sa nad legislatívnym ukotvením do Zákonníka práce nových foriem práce a fenoménov, ktoré prináša digitálna éra. Je však otázne, či predkladateľ dokumentu mal na mysli uvedené nevyhnutnosti.

Flexibilný Zákonník práce má byť podľa PVV kľúčovým pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Podnikateľské prostredie sa dá zlepšovať aj bez toho, aby sa škodilo zamestnancom, aby sa, naopak, udržali dôstojné podmienky práce, ochrany a odmeňovania. Pozitívna sa javí ambícia prizvať na prípravu legislatívy sociálnych partnerov.

K riešeniam dlhodobej nezamestnanosti vláda v PVV pristupuje oveľa konkrétnejšie ako k otázkam zamestnanosti, trhu práce a tvorby pracovných miest. Rozvoj sociálnej ekonomiky a individuálny prístup budú rozhodujúce v práci s dlhodobo nezamestnanými a pri ich začleňovaní na trh práce.

Štvrtá priemyselná revolúcia spojená s digitalizáciou, robotizáciou a automatizáciou stavia našu spoločnosť pred úplne nové výzvy predpokladajúce vážne dosahy aj na svet práce, pracovnoprávne vzťahy, oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, štruktúru a charakter trhu práce, systém sociálneho zabezpečenia, ale aj daňovo-odvodového zaťaženia.

Bez ambícií pomenovať očakávané zmeny

Celoživotné vzdelávanie sa v PVV považuje za nástroj, ktorý zmierni dosahy spoločenských a technologických zmien na životy pracujúcich ľudí. Zámerom vlády je vytvoriť a podporovať systém eliminujúci riziko nezamestnanosti pre zamestnaných, uľahčujúci im nielen prípadnú zmenu zamestnania, ale aj povolania, reagujúci na požiadavky zamestnávateľov a umožňujúci vstup na trh práce i rizikovým skupinám.

Kvalitný systém celoživotného vzdelávania a jeho reagovanie na meniace sa potreby trhu práce sú určite jedným z nevyhnutných predpokladov zvládnutia zmien vo svete práce vyvolaných digitalizáciou a robotizáciou. V PVV však chýba akákoľvek ambícia pomenovať očakávané zmeny, rozsiahle sociálne dosahy, prípadné sociálne riziká a následne snaha formulovať a konkretizovať na ne reagujúce opatrenia preventívneho, ochranného či stimulujúceho charakteru.

Vláda si akoby na jednej strane uvedomuje potrebu digitalizácie (v technologickom zmysle) naprieč jednotlivými oblasťami, rezortmi a procesmi, na druhej strane ignoruje jej sociálne súvislosti. To sa prejavuje v značne limitovaných opatreniach na podporu zamestnanosti, trhu práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej politiky.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zákonník práce #Európsky sociálny fond #PVV #sociálne zabezpečenie #Covid-19 #rodinná politika