Súčasný úpadok slovenčiny, akého sme svedkami, hovorí o jej zraniteľnosti a krehkosti, o tom, že jazyk predstavuje živý organizmus a hynie pod vplyvom neblahých podmienok a okolností. Patrí k nim aj jeho nedostatočná ochrana ako štátneho jazyka.
Takmer je neuveriteľné, že každú hrubú chybu, spôsobovanú najmä neznalosťou, často však hrôzu naháňajúce kalky – doslovné preklady ustálených spojení z iných jazykov – považuje verejnosť za prirodzený „vývoj“ jazyka. Napriek tomu, že idú priamo proti samotnej logike slovenčiny. Úpadok však nemožno nazývať vývojom, je to len úpadok.
Ak mám poukázať na miesta ohrozenia našej materčiny, uvediem televíziu, ktorá patrí medzi médiá, čo podstatným spôsobom ovplyvňujú vedomie dnešného človeka. Vlastne všetky príklady nesprávneho používania jazyka, ktoré mi teraz napadajú, nám prezentujú z televíznych obrazoviek.
Katastrofálna výbava politikov
Začnem od jazykovej kultúry niektorých súčasných politikov, ktorých máme dennodenne na očiach, ale aj „na ušiach“. Musím konštatovať, že jazyková výbava mnohých z nich je katastrofálna. Jedna vec je, že viacerí nedokážu svoje myšlienky sformulovať inteligentne a na úrovni, hoci máme v súčasnosti bohatý a rozvinutý jazyk, a takisto jeho spisovný korpus.
Jazyková výbava mnohých politikov je katastrofálna. Viacerí nedokážu svoje myšlienky sformulovať inteligentne a na úrovni. Takzvaná bratislavčina alebo trnavčina a iné regionálne „formy“, aj so slangovými výrazmi, akými sa podaktorí politici na obrazovke vyjadrujú, sú pri verejnej prezentácii absolútne nevhodné.
Takzvaná bratislavčina alebo trnavčina a iné regionálne „formy“, aj so slangovými výrazmi, akými sa podaktorí ústavní činitelia na obrazovke vyjadrujú, sú pri verejnej prezentácii absolútne nevhodné. Tento stav mi trochu pripomína Čínu za hlbokých čias komunistickej totality, keď tam boli politici nepoužívajúci niektorý z regionálnych čínskych dialektov upodozrievaní, že majú buržoázny pôvod… To len na okraj.
Druhým momentom je napríklad, že v tohtoročnej vyhrotenej, až agresívnej predvolebnej kampani niektorí členovia maďarských strán, v snahe zapôsobiť na svojich potenciálnych voličov, v televíznych besedách používali maďarčinu a dali svoje slová prekladať.
Také niečo by v usporiadanom európskom štáte, ktorý má štátny jazyk používaný vo verejnom priestranstve, nebolo prípustné. A už vôbec nemožno akceptovať, keď sa v maďarčine prihovárali (aj z pútačov, kde bola pozornosť upriamovaná na hrubo vytlačené maďarské slogany) predstavitelia strany Most-Híd, ktorá, pokiaľ viem, by mala zastrešovať všetky menšiny – okrem maďarskej aj rusínsku, nemeckú, rómsku – a ich dorozumievací jazyk by mal byť spoločný, je ním slovenčina.
Politici akoby zabúdali, že na Slovensku je štátnym jazykom slovenčina. Pri takomto laxnom prístupe sa človek nečuduje, keď nejaká začínajúca, mladá spisovateľka, asi ju ani netreba menovať, zo slovenského mestečka Dunajská Streda, v krátkom rozhovore pre TA3 určenom širokým vrstvám obyvateľstva (nešlo o národnostný magazín) hovorí po maďarsky a nechá sa prekladať…
O čom to svedčí? Asi najviac o nevzdelanosti, akú by sme u literátky nečakali. V každom prípade také vystúpenie v bežnom občanovi budí pochybnosti o stave našej krajiny…
Nekvalitný preklad zahraničných textov
S televíziou súvisia aj texty reklám, ktoré neraz predstavujú len veľmi nekvalitný preklad zahraničných textov. Ich jazyk je plný kalkov a v prípade, že sa prekladajú z češtiny, sú v nich niekedy prevzaté celé slovné spojenia či zvraty. A stále pretrváva problém prevažujúceho českého dabingu pri detských animovaných filmoch, odráža ho jazyk našich malých ratolestí, ktorý sa hemží slovkami českého pôvodu.
Znalca či milovníka slovenského jazyka tento zjavný degres mrzí o to viac, že ešte zo školy vieme, aký dlhý a náročný proces slovenčina prešla, kým sa v historických podmienkach, v akých naše národné spoločenstvo stáročia existovalo, prostredníctvom niekoľkých generácií zanietených slovenských intelektuálov, dopracovala k svojbytnej podobe.
To bolo v 18. a 19. storočí. Dnes je nám slovenský jazyk vo svojej mnohotvárnosti a kráse, s otvorenosťou mladosti i múdrosťou skúsenosti, daný na používanie, môžeme z neho smelo čerpať. Namiesto toho sme svedkami, ako sa z jazyka v priamom prenose stáva nedokonalé torzo.
Preto by sme mali apelovať aj na zodpovedajúce ustanovizne – najmä ministerstvo kultúry – keď sa budú zriaďovať ochranné a podporné fondy rozličného druhu, nezabudnite na fond na ochranu slovenčiny ako štátneho jazyka. So všetkými náležitosťami, čo k tomu patria. Jej momentálny stav to potrebuje ako soľ.