Na druhej strane Fico spolustraníkov nabádal, že Smer neslúži na uspokojovanie osobných ambícií jednotlivých členov. Na upokojenie nálady navrhol zmenu svojho správania. Podľa neho by sa členovia strany mali pýtať, čo urobia pre stranu, nie čo strana urobí pre nich. Politik má slúžiť strane, nie strana jemu. Zakladal Fico pred 20 rokmi Smer, aby slúžil Smeru, alebo aby naplnil svoje osobné ambície?
Podnetom na výmenu Fica na predsedníckej stoličke je jeho nulový koaličný potenciál a zodpovednosť za kauzy strany, ktoré sa postupne na stranu valia. Uvažovanie Pellegriniho krídla sa zdá byť logické. Lenže politika a dejiny nemajú logiku. Ako rýchlo v posledných rokoch Pellegrini na politickom nebi zažiaril, tak rýchlo môže aj zhasnúť.
Založiť novú stranu nebude jednoduché. Treba vybudovať štruktúry a nájsť sponzorov. Nová Pellegriniho strana nikdy nebude veľkou stranou, ako bol Smer. Samotný Smer by síce oslabil, no najmä starší a konzervatívni voliči by pravdepodobne zostali verní značke. Ak Fico nominuje nové nepoznané tváre, ktoré čakajú na svoju príležitosť, na uvoľnené miesta, môže zaujať omnoho viac ako Pellegrini so starými tvárami Smeru. Navyše Fico ako opozičný politik je omnoho ostrejší voči vláde než Pellegrini. Pokiaľ ide o liberálne témy, Pellegrini by si mal vziať ponaučenie od Progresívneho Slovenska a Kisku, ktorí sa už videli ako víťazi v nedávnych voľbách a nakoniec skončili v poli porazených.
Impulzom na zamyslenie by mal byť aj prekvapivý odchod dlhoročného poslanca Smeru a veľmi vplyvného politika na severe Slovenska Jána Podmanického. Nejde len o zradu starostu obce, ktorá bola za vlád Smeru jednou z najštedrejšie dotovaných, na čom si tento politik založil popularitu, a nateraz nevidí už v tejto strane „finančný“ potenciál, ale aj o intuíciu, že na Slovensku sa rodí nový dominantný politický prúd – ultrakonzervativizmus podobný vládnemu poľskému strany Právo a spravodlivosť. Títo prolife aktivisti, experti na vznik života svojím honom na čarodejnice – ženy podstupujúce prerušenie tehotenstva, budú podružnými témami torpédovať vládne strany, zbavovať sa zodpovednosti za ekonomickú a sociálnu politiku vlády, a tak zbierať body nespokojencov. To znamená, že je málo miesta pre ľavicových liberálov.
Okrem toho, Pellegrini a spol. si teraz užívajú mediálnu podporu kvôli boju proti Ficovi a za lepší Smer, no musia si uvedomiť, že ak sa zbavia Fica alebo odídu, stanú sa terčom kritiky, pretože sú do káuz Smeru namočení až po uši a do vrcholnej politiky ich dostali Fico, Paška a Kaliňák.
Ak si Pellegrini myslí, že musí rýchlo využiť veľkú popularitu, ktorá mu vyplynula z funkcie predsedu vlády, pretože ju môže čoskoro stratiť, tak potom je na tom veľmi zle. Ako rýchlo v posledných rokoch Pellegrini na politickom nebi zažiaril, tak rýchlo môže aj zhasnúť.
V Česku v súčasnosti prebieha diskusia nad knihou Jean-Clauda Michéu Tajnosti ľavice o konzervatívnom a liberálnom socializme. Diskutuje sa, či liberálna clintonovsko-blairovská ľavica nebola slepá ulička a či sociálne témy ľavice úplne neprevzali populisti a sociálne založení pravicoví konzervatívci. Sociálna demokracia sa tak ocitla na prahu zániku. Čo robiť? Je zrejmé, že ľavica by mala brániť všetkých utláčaných a ostrakizovaných – sociálne, ekonomicky i inakosťou (etnické, náboženské a sexuálne menšiny). Ak chce Smer spájať celú ľavicu, mal by v tomto čase otvoriť diskusiu o budúcnosti ľavice na Slovensku a jej orientácii, pretože okrem nejakých hesiel vlastne nevieme, čo Ficovo alebo Pellegriniho krídlo, resp. celá sociálno-demokratická strana, chce.
Nevedno, prečo Peter Pellegrini tak narýchlo baží po predsedníckej funkcii a nepočká si na vhodnú príležitosť, pretože čas hrá v jeho prospech. Mediálny tlak na Fica sa bude stupňovať a budú sa objavovať nové kauzy. Vládna koalícia, aby nestrácala svoju popularitu, bude Fica svorne využívať ako spoločného nepriateľa. Ak si Pellegrini myslí, že musí rýchlo využiť veľkú popularitu, ktorá mu vyplynula z funkcie predsedu vlády, pretože ju môže čoskoro stratiť, tak potom je na tom veľmi zle. Ktovie, keby sa v ľavici otvorila diskusia o kľúčových témach a mohli by sa do nej zapojiť nielen vrcholoví smeráci, vygenerovala by sa nová výrazná, vzdelaná a charizmatická osobnosť, ktorú Slovensko potrebuje ako soľ. Na politikov takého typu je Slovensko, až na malé výnimky, posledné desaťročie veľmi skúpe.