V krátkodobej perspektíve je takýto postup určite efektívny, no dlhodobo to vedie k rozkladu strany. S úpadkom popularity lídra upadá aj ona.
V súčasnosti sa dá sotva predstaviť zopakovanie úspešného príbehu z rokov 2006 až 2012, bez ohľadu na to, či vo funkcii predsedu Smeru zostane Robert Fico, alebo Peter Pellegrini. Nijaký politik porovnateľný svojím formátom s Ficom z rokov 1999 – 2012 momentálne nie je na obzore. Pre jednotu strany by bolo optimálne riešenie riadená zmena lídra, teda dohoda Fica s Pellegrinim o odovzdaní moci.
Ako sú na tom Fico a Pellegrini
Kým Mečiarovo HZDS bolo príkladom jednoznačne personalistickej strany, v SDKÚ-DS významnú rolu pri mobilizácii voličov zohrávala aj ideológia. Ani relatívne ucelený politický program však stranu nezachránil pred úpadkom po odchode Mikuláša Dzurindu, ktorý stranu budoval „na svoj obraz“.
Súčasný predseda Smeru už veľmi nemá voličom čo nové ponúknuť, svoj politický zenit má za sebou. Strana pod jeho vedením bude naďalej upadať. Tento proces môže byť pomalý, Smer pod Ficovou taktovkou bude na seba ešte viazať istý počet voličských hlasov a poslaneckých mandátov. Preto môže byť v budúcnosti zaujímavý pre rozličných partnerov v parlamente, spočiatku pre vytváranie ad hoc spojenectiev, neskôr, po opadnutí súčasnej vlny emócií, azda aj pre vládnutie, ale Smer v takejto podobe bude už iba dožívať.
Najväčšiu pomoc pre Smer však dnes, podobne ako v rokoch 2010 až 2012, predstavujú chyby momentálnej vládnej koalície. Potvrdzuje to nielen mierny rast jeho preferencií, ktoré sa približujú k úrovni víťaza februárových volieb, ale aj motivácia voličov.
Pre časť jeho politikov to môže byť, samozrejme, prijateľné z hľadiska vlastnej budúcnosti. Je však otázne, čo bude schopný ponúknuť Pellegrini. Zatiaľ najmä sám seba ako šikovného technokrata a „ľudskú tvár“ Smeru. To môže stačiť na úspech v strane, ak neurobí ďalšie chyby. Už teraz ho však viacerí členovia kritizujú, že konflikty v strane prenáša na verejnosť a namiesto debát o obsahových alternatívach v Smere prebieha mocenský a osobný súboj. To určite strane nepomôže.
Vyčítajú mu to aj takí jej členovia, ktorí dlhodobo kritizovali politiku Fica a jeho spôsob komunikácie, napríklad Monika Beňová. Na to, aby sa Pellegrini udržal dlhodobo, bude musieť preukázať, že nie je iba lepší ako doterajší predseda, ale je schopný Smer posunúť dopredu. Robert Fico síce od roku 1992 preukázal značnú mieru flexibility a schopností pristúpiť na zdanlivo nepredstaviteľné kompromisy. Sotva však dokáže zmeniť svoj obraz medzi voličmi.
Mladí a veľké mestá sa obrátili chrbtom
Zrejme mu nepomôže ani náhly prerod z predvolebného sociálneho konzervatívca, pohrávajúceho sa s rétorikou krajnej pravice v prípade Mazureka alebo označenia Matoviča za premiéra Rómov, na obhajcu keynesiánskej politiky. Práve on sa však snaží posunúť debatu z pre seba nevýhodnej personálnej otázky na programové témy.
Akýkoľvek líder Smeru bude musieť vychádzať zo štruktúry voličov strany. Sociológovia Oľga Gyárfášová a Milan Slosiarik na základe prieskumov agentúry Focus preukázali, že medzi rokmi 2016 až 2020 elektorát Smeru zostarol, nových voličov, najmä v prostredí mladej generácie, prakticky nezískava. Strana mizne z veľkých miest, udržiava sa skôr v menších mestách a v rurálnych oblastiach.
Fico vedome volil stratégiu orientácie na existujúcich voličov, ale ani to nezabránilo prepadu strany. Inak povedané, konzervatívny posun v rétorike po roku 2015 Smeru nových voličov nepriniesol, azda iba spomalil jeho prepad.
Podobne vyzdvihnutie poslanca Ľuboša Blahu s jeho antiliberálnou a proruskou rétorikou ako internetovo najpríťažlivejšej tváre strany pomohlo síce jemu osobne prekrúžkovať sa na šieste miesto, no poklesu voličskej podpory Smeru to nezabránilo.
Strana menšieho zla, šanca pre nového lídra
Bývalí voliči Smeru prechádzajú k takým stranám ako SNS (v roku 2016) či OĽaNO a Sme rodina (2020), v podstatne menšej miere boli voličské prieniky s Kotlebovou ĽS NS. Naopak, prakticky žiadne prieniky nie sú s liberálnejšie orientovanými zoskupeniami typu PS-Spolu alebo Za ľudí.
Smer a prípadní nástupcovia Fica teda buď budú musieť pokračovať v línii sociálneho konzervativizmu, hoci v kultivovanejšej podobe s menším množstvom škandálov, alebo radikálne premaľovať firmu. Hádam v danom kontexte rozdelenie strany bude krokom, ktorý bude pre oboch súperov o post predsedu výhodný a umožní im komunikáciu s odlišnými segmentmi obyvateľstva.
Najväčšiu pomoc pre Smer však dnes, podobne ako v rokoch 2010 až 2012, predstavujú chyby momentálnej vládnej koalície. Potvrdzuje to nielen mierny rast jeho preferencií, ktoré sa približujú k úrovni víťaza februárových volieb, ale aj motivácia voličov. Podľa agentúry Focus až takmer 20 percent priaznivcov Smeru sa v prospech neho rozhodlo preto, lebo pre nich predstavoval „menšie zlo“, čo je najviac spomedzi parlamentných strán.
V súčasnosti to môže byť hlavným dôvodom rastu podpory Smeru, bez ohľadu na dianie v jeho vnútri. Tu však má lepšie šance Pellegrini než Fico, čo preukázali aj preferenčné hlasy v posledných voľbách do Národnej rady.