Tri historické precedensy Bélu Bugára

01.06.2020 12:00

Béla Bugár sa vo vrcholnej politike pohyboval od roku 1991, keď sa stal predsedom Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Nie je však podstatné, že sa stal „najdlhšie slúžiacim“ slovenským politikom, ale úloha, ktorú zohral v slovensko-maďarských vzťahoch.

To, že sa v roku 1998 stal predsedom Strany maďarskej koalície práve on, výrazne prispelo ku zrodu širokej proeurópskej koalície po parlamentných voľbách v septembri 1998. Hoci bolo jasné, že bez spolupráce s politickou reprezentáciou maďarskej menšiny by vzniknúť nemusela, Bugár na jej čele prispel k oslabeniu strachu väčšinových slovenských voličov. Zrejme teda pomohol protimečiarovskej opozícii k úspechu aj nepriamo.

Prvý raz súčasťou vládnej koalície

Aj v kontexte aktuálnej storočnice trianonskej mierovej zmluvy je podstatné, že sa v tom čase prvý raz od roku 1918 na činnosti slovenskej vlády podieľala legitímna reprezentácia väčšiny príslušníkov maďarskej menšiny zvolená v slobodných voľbách.

Bugár presvedčil aj slovenských voličov, že záujmy maďarskej menšiny nemusia byť nevyhnutne v rozpore so záujmami väčšiny. Bolo by pre Slovensko nešťastím, ak by jeho dedičstvo premárnilo.

Na rozdiel od niektorých nemeckých strán sa žiadna maďarská menšinová strana nepodieľala na činnosti vlád prvej Československej republiky. Napriek pozitívnej úlohe, ktorú liberálna Maďarská nezávislá iniciatíva (neskoršia Maďarská občianska strana) zohrala počas revolúcie v roku 1989, reprezentovala iba menšiu časť maďarských voličov. Preto vstup SMK do vlády v roku 1998 možno označiť za precedens v novodobých dejinách Slovenska.

Po odchode KDH z druhej vlády Mikuláša Dzurindu vykonával Bugár funkciu predsedu parlamentu a štátny tajomník László Szigeti prevzal post ministra školstva. Nevyvolalo to žiadnu paniku, hoci pred rokom 1998 by podobnú úvahu sprevádzal krik o zapredaní suverenity Slovenska.

Začas najpopulárnejším politikom

Druhým historickým precedensom bol vznik slovensko-maďarskej strany Most-Híd. Ostatné strany zatiaľ neprekonali etnické štiepenie, hoci sa o to pokúšali (naposledy napr. Progresívne Slovensko). Racionálny Bugárov diškurz a Most-Híd prispeli k tomu, že vnútroštátne slovensko-maďarské vzťahy prekonali témy ako Trianon, Viedenskú arbitráž a Benešove dekréty.

Bugár zmenil obraz maďarskej menšinovej politiky i tejto menšiny ako takej v očiach väčšiny. Svojho času sa stal dokonca najpopulárnejším slovenským politikom. Aj vďaka nemu sa podarilo marginalizovať SNS pod vedením Jána Slotu, ktorá zobrazovala maďarskú menšinu ako potenciálne ohrozenie Slovenska, ale aj SMK, zbližujúcu sa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Po roku 2016 dosiahol aj tretí precedens – koalíciu slovensko-maďarského Mosta-Híd s umiernenou verziou SNS, ktorá sa odpútala od „maďarskej karty“, hoci v minulosti bola podstatnou súčasťou jej politickej agendy a ideológie. V roku 2016 pochopil deštruktívny potenciál vnímania politiky ako súboja dobra a zla, ako ho servírovala vtedajšia opozícia namiesto pluralitného rozmýšľania v kategóriách rôznorodosti záujmov.

Práve tento krok stál Most-Híd veľkú časť voličskej podpory a členskej základe, no nepochybne prispel k zmene negatívnych predsudkov, ktoré voči maďarskej menšine panovali aj v časti voličskej základne Smeru-SD.

Na druhej strane sa stal terčom atakov vtedajšej opozície ako „zradca“, akoby si jej politici neuvedomovali význam umiernenej maďarskej strany pre Slovensko. Bugár sa ukázal vo všetkých vládnych koalíciách, v ktorých pôsobil ako partner, ktorý si ctil dohody a pravidlá parlamentarizmu.

Hlavné príčiny neúspechu

Bugárovým neúspechom bolo to, že prinajmenšom od roku 2012 už nepresvedčil v prospech svojej interpretácie menšinovej politiky väčšinu maďarských voličov. Príliš sa sústredil na politiku vo vrcholných štruktúrach, podstatne menej na regionálnu a komunálnu úroveň, ale aj na otázky životnej úrovne.

Práve juh Slovenska patrí medzi regióny, ktoré iba v malej miere, resp. vôbec nepocítili pozitívne dôsledky ekonomického rastu po roku 2012. Tam všade začal Most-Híd strácať a hoci v porovnaní so Smerom a SNS, ale aj predtým s Dzurindovou SDKÚ-DS mal iba minimum škandálov, už nových voličov nezískal.

Zlyhaním bolo aj pokračovanie vo vláde so Smerom a SNS v situácii, keď sa ukázalo, že koaliční partneri sa pri presadzovaní svojich záujmov zaobídu i bez neho, s pomocou krajne pravicových kotlebovcov. Napokon, chybou bolo, že politiku Mosta-Híd neraz budoval viac na svojej osobnej popularite než na hlbšom programovom základe, čo vyústilo do súčasnej marginalizácie tejto strany po odchode niekdajšieho populárneho lídra.

Aj maďarskú politiku na Slovensku Bugár zmenil. Prispel k tomu, že sa stala pluralitnejšou, keď o hlasy maďarských voličov súperili dvaja vyrovnaní partneri. Most-Híd pod jeho vedením bol stranou oddanou hodnotám liberálnej demokracie. Oproti dnešnej skúsenosti orbánovského Maďarska je to zásadný rozdiel.

Béla Bugár presvedčil aj slovenských voličov, že záujmy maďarskej menšiny nemusia byť nevyhnutne v rozpore so záujmami väčšiny. Dôležité bude, ako Most-Híd bude pokračovať pod novým vedením a či sa slovenskí Maďari dostanú pod výlučný vplyv Orbána. Bolo by pre Slovensko, ale i pre slovenských Maďarov nešťastím, ak by Bugárovo dedičstvo premárnili.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Viktor Orbán #SNS #SMK #Smer #slovenskí voliči #SDKÚ #protimečiarovská opozícia #Most-Híd #maďarská menšina #Béla Bugár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku