Medzi dobrými susedmi netreba stavať ploty

Vojny nevznikajú preto, aby udržali daný stav. Keď zmĺknu zbrane, nastanú neraz také pomery, ktoré nik neplánoval ani neočakával.

04.06.2020 09:00
debata (3)

Na veľký vojnový konflikt sa európske mocnosti pripravovali už od konca 19. storočia. Vládcovia, veľký biznis a generalita sa nezaťažovali tradíciami humanizmu. Hnala ich vidina územných koristí a rýchlych ekonomických ziskov.

Geopolitická a hospodárska agresivita živila vlny nacionalizmu, ktorý zmenil svoju pôvodnú romantickú podobu na radikálnu a útočnú. Vojna, ktorá zákonite v roku 1914 vznikla, nemala jediného vinníka. Agresormi sa stali takmer všetci hlavní geopolitickí hráči s výnimkou Srbska, ale oň tu nešlo.

Spory narastajúce vnútri starého kontinentu prekročili hranice oceánov. Tak sa stala vojna svetovou. Európa od tých čias, hoci si to stále málo uvedomuje, stráca prestíž. Mainstreamové médiá šíriace vojnovú propagandu a ospevujúce panovníkov už nebrali ľudia vážne. Nie div, že neotrasiteľné hranice zrazu prestali byť tabu.

Pred prvou svetovou vojnou sa verilo v možnú reformu habsburskej monarchie, ale na frontoch zomierali zbytočne milióny nezainteresovaných, vytratili sa posledné ilúzie.

Každá vojna, svetová zvlášť, vyostruje tlejúce protirečenia a urýchľuje procesy v spoločnosti. Keď sa skončí, nediktujú podmienky porazení, ale víťazi. Prečo by mala stredná Európa patriť k výnimkám? Habsburská dualistická monarchia sa ocitla na lavici hanby. Nemožno sa čudovať, že ľahko zmizla z mapy a s ňou i jej uhorská časť. Tu nešlo o sprisahanie mnohých proti jednému. K novému rozdeleniu prispeli aj odbojové zložky nemaďarských politických síl doma, a najmä za hranicami.

Pred vojnou sa verilo v možnú reformu habsburskej monarchie. Keď na frontoch zomierali zbytočne milióny nezainteresovaných, vytratili sa posledné ilúzie. Osobitosť československých légií spočívala v tom, že po tom, čo prešli na druhú stranu, bojovali za ešte neexistujúci štátny útvar.

O podobu súčasných hraníc sa nechcene zaslúžil aj dlhotrvajúci prístup maďarských názorovo pestrých elít, ktoré spájali štátnu identitu s národnou. Takáto politika vyvoláva bumerangový efekt.

Historickej chybe sa nevyhol ani Ľudovít Košút, ktorý sa počas meruôsmeho usiloval zásadne zmeniť politický systém, no vo svojej pokrokovej demokratickej vízii nepočítal s etnickou rovnoprávnosťou. Po porážke jeho revolúcie bolo nereálne čakať nápravu. Feudálna vrchnosť stále menej vnímala realitu, čo sa prejavilo pri pompéznych oslavách tisícročného príchodu Arpádovcov do Karpatskej kotliny, ktoré etnicky pestré obyvateľstvo nezblížili, ale polarizovali.

Na devínskom brale necitlivo postavili na osemmetrovom podstavci dvadsaťmetrový korintský stĺp, na ktorom sa vypínal trojmetrový bojovník, ktorý držal v pravej ruke meč a v ľavej štátny znak, čo vyvolávalo protichodné pocity a symboliku. Nielen Slováci, ale aj Chorváti, Rumuni a Rusíni prestávali považovať Uhorsko za svoje.

Pokus o obrat nastal až u krátko pôsobiaceho povojnového liberálneho premiéra Mihályho Károlyiho. Ponúkol menšinám postavenie, ktoré by predtým privítali s potleskom. Ale vývoj sa už nedal zastaviť. Trianonská konferencia v júni 1919 nepriniesla prelom, iba potvrdila nový stav hraníc a trend, ktorý sa začal dávno predtým.

Po rozpade mnohonárodnostných monarchií ožili demokratické procesy a narástol počet štátov. Uzavretie do minulosti a nostalgické spomienky nepodávajú pomocnú ruku súčasnosti. Môžeme sa tešiť, že už viac ako desaťročie neprežívame konflikty medzi Slovenskom a Maďarskom. Medzi dobrými susedmi netreba stavať ploty. Pomáha aj V4, ktorá i bez spoločných inštitúcií zabezpečuje neustály dialóg.

Postoj krajín, ktoré ležia na území bývalej monarchie, počas utečeneckej krízy alebo v boji s pandémiou ukazuje, že sme si omnoho bližší, ako si na základe historických boľačiek myslíme.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Trianon #Uhorsko #habsburská monarchia #Mihály Károlyi #Ľudovít Košút