Nosatý Aziat tam hrá stolný tenis s dievčaťom menom Anahita, zjavne jeho dcérou. Druhé dievča, Uida, už spí, aj chlapec Kava. Ostatní v sanatóriu netušia, čo je to za rodinu – ale to nie je ich starosť. Cudzinec sa volá Babrak Karmal.
Ide o budúceho prezidenta Afganistanu a zároveň šéfa tamojších komunistov a veliteľa ozbrojených síl. Sovietsky tromf, ktorý u nás ukrývajú tajné služby. Čoskoro sa ujme moci v Kábule, no nebude úspešný. Keď sovietski vojaci opustia Afganistan, utečie aj on a zomrie v Moskve roku v 1996 ako 67-ročný na rakovinu.
Presuňme sa približne v rovnakom čase o 1 500 kilometrov na západ do driemajúcej, hoci šarmantnej dedinky Neauple-le-Château pri Paríži, ktorá má asi tritisíc obyvateľov. Zo zelenej brány, obrastenej burinou, vychádza človek s dlhou bielou bradou a ide sa modliť pod jabloň.
Francúzska polícia diskrétne dohliada spoza rohu: cudzinec je imám Chomejní, ktorého iránsky šáh vypudil do exilu. Ale on sa už čoskoro vráti ako duchovný vodca a zakladateľ Iránskej islamskej republiky. Odsúdi na smrť stovky politických väzňov a oponentov, medzi nimi spisovateľa Salmana Rushdieho. Sám zomrie v roku 1989 ako 86-ročný a spočinie v mauzóleu v Teheráne. Neauple-le-Château sa stane pútnickým miestom pre pravoverných.
Čo majú tí dvaja spoločné? Málo, ale predsa. Pochádzajú zo susedných regiónov, na ktorých si vylámali zuby všetci, ktorí tam priamo intervenovali. Oboch prichýlila Európa: prvého východná, pre ideológiu, druhého západná, v mene ľudských práv. Nedostali za to nič, iba problémy a krv. Kiežby sa z toho aspoň poučili.